Problémom v chovoch býva aj prekrmovanie
Kŕmenie približne 300 zvierat nezodpovedá predstave jedného vrecka granúl denne. Ryby dostávajú potravu zväčša každé dva až tri dni. Ján rozmrazí niekoľko balíkov rýb alebo mäsa a rozdelí ich medzi nádrže. Mäsožravce potrebujú aj celé telá myší, potkanov či králikov. Z kostí získavajú vápnik.
Krokodílom štandardne nedáva živú korisť. Pred našou návštevou však dostali živé kohúty od kamarátov, ktorí ich chovali na mäso. Zvieratá nedorástli do požadovanej veľkosti, preto poslúžili ako potrava. „My si takto chovatelia medzi sebou pomáhame,“ vysvetľuje Ján. Ľudia z mesta či okolia im často prinesú aj prebytočné mäso z kuchyne, ktoré by už nespotrebovali.
Prekrmovanie by pritom zvieratám uškodilo. Mladú samicu krokodíla drží Ján oddelene, pretože väčšie jedince by ju mohli zožrať. Kŕmi ju raz týždenne a čaká, kým dorastie. „V prírode si tie zvieratá neulovia korisť každý deň. Niekto ich kŕmi každý alebo každý druhý deň. A najhoršie je, že bravčovým alebo iným mäsom. Rýchlo narastú, ale potom majú problémy s orgánmi, sú stukovatené a skrátia im tým životnosť,“ varuje.
Filter beží nonstop a účet rastie
Celý priestor rástol postupne okolo súkromného domu. Prvá miestnosť mala približne päť krát päť metrov. „Potom som to rozširoval do tejto strany, do druhej strany a vzniklo to postupne. Jednu noc som muroval jednu stenu, druhú noc druhú. Toto som celé kopal,“ približuje Ján. Pri krokodíloch mu zvárali rámy, zvyšok vrátane betónových častí navrhol a vyrobil sám.
Krokodílie priestory musia spĺňať zákonné rozmery vody aj suchej plochy. Nádrže chránia dvojité až trojité sklá, ktoré znášajú tlak vody. Priestor Ján navrhol približne pre šesť až sedem krokodílov. Tvrdí, že tu majú viac vody než napríklad v bratislavskej zoologickej záhrade. Samotné sklá vo vedľajšej časti by podľa neho pri bežnej cene stáli najmenej 5 000 eur. Pomohli mu kontakty a výmeny medzi ľuďmi, ktorých za roky spoznal.
Najväčšia položka sa však vracia každý mesiac. „Elektrika mesačne je okolo 600 eur. Čo je dosť. Hore sú výhrevné lampy, tu sú svetlá, filtre idú 24 hodín denne. To musí ísť, inak by sa voda pokazila a ryby by skapali,“ hovorí Ján.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePočas prehliadky si všimne, že jedným miestom preteká málo vody. „Tu sa filter zasekol. Teraz som došiel, takže to musím ísť opraviť. Stále niečo,“ poznamená. Drobná porucha vystihuje celý režim lepšie než veľké reči o obetavosti. V azyle sa stále niečo pokazí, zašpiní alebo potrebuje nakŕmiť. „Toto je proste žrút peňazí, lebo tu treba stále niečo riešiť,“ dodáva.
Financovanie pritom ťahá sám. Dotáciu sa mu nepodarilo získať, pretože nechová pôvodné chránené druhy Slovenska. Pomáhajú mu dvaja mladí chovatelia a v prípade potreby aj rodičia. Dovolenka na týždeň je možná, no ako vraví, „vždy sa niečo pokazí, to je zákon schválnosti“.
Korytnačka cíti každý dotyk cez pancier
Monsterfish Asylum nie je klasická zoologická záhrada, do ktorej prídeš bez ohlásenia. Ján zverejňuje termíny cez Bookio, keď vie, že bude doma. „Vždycky je to každé dve hodiny. Ja chodím po celom areáli spolu s nimi a dám im výklad, aby toho videli čo najviac. Inak by to mali prejdené za 20 minút,“ vysvetľuje.
Ukazuje napríklad pancier korytnačky, ktorá v azyle dožila. Na jeho vnútornej strane vidno chrbticu. „Korytnačka je zrastená s pancierom. Veľa ľudí nevie, že cíti cez ten pancier každý jeden dotyk,“ hovorí. Medzi exponátmi necháva aj lebky zvierat, ktoré tu uhynuli, aby najmä deťom ukázal anatómiu, ktorú zvonku nevidia.
Azyl medzičasom rozšíril pomoc aj o hotel pre exotické zvieratá. Ak má majiteľ odcestovať a Ján má priestor, po dohode mu rybu, plaza či iného chovanca postráži. „Snažíme sa pomôcť. Ak máme priestor pre zviera, je tu normálne tá možnosť,“ vraví. Táto služba rieši jeden z dôvodov, pre ktoré sa ľudia zvierat vzdávajú: zrazu chcú niekam ísť a netušia, komu ich zveriť.
Po návšteve zostáva v hlave najmä nepríjemne jednoduchá pointa. Najväčšou kuriozitou nie je trojapolmetrová anakonda ani korytnačka so stiskom, pred ktorým cúvne aj skúsený chovateľ. Je ňou ľahkosť, s akou si človek kúpi živého tvora bez predstavy o jeho dospelej veľkosti, povahe a dĺžke života.
Ak ťa Monsterfish Asylum láka, rezervuj si exkurziu v termíne, ktorý Ján zverejní, a nechaj si čas na jeho výklad. Možno odídeš s fotkou malej Godzilly. Oveľa dôležitejšie však bude, ak si pred kúpou akéhokoľvek exotického zvieraťa zistíš, čo z neho vyrastie o päť, desať či 20 rokov. Práve tým môžeš azylu pomôcť najviac.
