Prípad Joyce Vincent púta pozornosť aj dnes. V ľuďoch, ktorí sa s ním nestretli, dokáže vyvolať mrazenie, smútok aj neveriace krútenie hlavou. 38-ročná Britka totiž zomrela v decembri 2003 a jej telo bolo objavené až po viac ako dvoch rokoch od jej smrti. Ako je to vôbec možné a čo smrti mladej ženy vlastne predchádzalo? Práve na to sa spoločne pozrieme v tomto článku.

Optimistická mladá žena

Joyce Carol Vincent sa narodila 19. októbra 1965 v Hammersmithe do rodiny emigrantov z ostrovného štátu Grenada v Karibskom mori. Mala štyri staršie sestry, ktoré ju vychovávali po smrti matky (zomrela, keď mala Joyce 11 rokov). S otcom si podľa dostupných informácií nerozumela, a dokonca tvrdila, že v roku 2001 zomrel. To ale nebola pravda, zomrel až o tri roky neskôr, teda v roku 2004.

Po skončení štúdií vo svojich 16 rokoch začala Joyce v roku 1985 pracovať v spoločnosti OCL na pozícii sekretárky. Tým začala jej dlhá a tŕnistá cesta zamestnaniami. Na žiadnom mieste sa totiž neohriala dlho. Podľa výpovedí jej kolegov bola Joyce veľmi milá, optimistická a inteligentná, ale bolo tu niečo, čo jej bránilo v normálnom pracovnom živote. Pôsobila uzavreto a nikdy nehovorila o sebe ani o svojej rodine. Kolegovia o jej živote vedeli len veľmi málo.

Ak sa napríklad na pracovisku s niekým pohádala, často dala okamžite výpoveď. Podobným spôsobom striedala aj byty po celom Londýne. Nikdy ale nepatrila k ľuďom, ktorí by sa dali označiť ako „problémoví“. Nebrala drogy, nepila alkohol. Pôsobila pozitívne a ľudia ju väčšinou mali radi.

Samotárka

Zdalo sa tiež, že Joyce nemá veľa priateľov a jej sociálna interakcia sa obmedzuje na kolegov z práce. Zároveň sa začala vzďaľovať aj svojej vlastnej rodine. Nie je úplne jasné, prečo s nimi prerušila styky, ale objavila sa špekulácia, že dôvodom mohol byť muž, s ktorým v tom čase chodila. Po jej smrti sa tiež vynorila informácia, že Joyce mala byť obeťou domáceho násilia. Nie je však jasné, kto presne mal byť v tomto prípade násilníkom (či to bol niekto z rodiny, alebo jej partner).

Faktom ostáva, že vo februári 2003 Joyce žila v domove vo Wood Green Shopping City, ktorý bol určený práve pre obete domáceho násilia. Toto zároveň bola jej posledná adresa pred smrťou. Krátko pred ňou bola dva dni v nemocnici kvôli vredovej chorobe (peptickému vredu). To bolo v novembri 2003.

Smrť

Joyce Vincent pravdepodobne zomrela niekedy v priebehu decembra 2003, telo ale nebolo objavené až do roku 2006. Jej susedia ju príliš dobre nepoznali a takmer si ani nevšimli, že ju už nevídajú. Mysleli si, že sa proste odsťahovala a že jej byt je prázdny. Ale čo zápach? Mŕtve a rozkladajúce sa telo predsa musí byť strašne cítiť. Susedom ale ani to neprišlo podozrivé, pretože pach pripisovali smetným košom, ktoré sa nachádzali priamo pod bytom.

Keď sa ale začala hromadiť nezaplatená suma za nájom (hoci polovicu uhradila podľa dohody spoločnosť Metropolitan Housing Trust, ktorej dotyčné byty patrili), do bytu napokon vstúpili úradníci aj polícia. Naskytol sa im hrozivý pohľad. Joyce ležala na posteli pred stále zapnutým televízorom. Okolo nej boli zabalené vianočné darčeky. Nie je jasné, či ich plánovala niekomu dať, alebo boli určené pre ňu.

Z tela po viac ako dvoch rokoch ostala takmer kostra a nebolo teda možné uskutočniť pitvu. Napriek tomu sa vyšetrovatelia zhodli, že smrť nenastala v dôsledku násilného činu niekoho druhého. Je známe, že Joyce mala viacero zdravotných problémov. Okrem peptického vredu to bola aj astma. Polícia sa tak domnievala, že možno dostala astmatický záchvat, ktorý mohol byť fatálny.

Presnú príčinu ale nebolo možné určiť.

Prípad, ktorý šokoval

Prípad sa dostal na predné stránky novín na celom svete. Mnohí ľudia nedokázali pochopiť, ako je možné, že smrť mladej ženy ostala viac ako dva roky bez akejkoľvek odozvy. Zhodli sa ale na tom, že za to do veľkej miery mohla trýznivá osamelosť, ktorá Joyce prenasledovala.

Ona sama prerušila kontakt nielen s rodinou, ale aj s mnohými známymi či kolegami. Viacerí z nich sa o jej smrti dozvedeli až z novín. Podobne na tom bol Martin Lister, ktorý s Joyce chodil a bol s ňou v kontakte do roku 2002.

Správa o jej smrti ho zasiahla. „Keď sa na to pozerám spätne, želal by som si, aby som sa o ňu viac zaujímal, viac sa ju snažil pochopiť,“ povedal.

Niektorí sa domnievali, že za jej samotársky život mohla aj spomínaná skúsenosť s domácim násilím. Špekulovalo sa, že sa za to Joyce hanbila a podľa všetkého sa o tom takmer nikomu nezdôverila. Vo výsledku je tak jej smrť o to smutnejšia, že k nej došlo v úplnej samote, bez rodiny a bez priateľov. A ešte hroznejšie je, že ju vlastne nikto nehľadal a nikomu nechýbala. Ak by mala poruke niekoho blízkeho, možno by jej život nemusel skončiť tak tragicky.

Odraz v kultúre

Silný príbeh Joyce zapôsobil aj na viacerých umelcov. Hudobník Steven Wilson v roku 2014 vydal album Hand. Cannot. Erase, ktorý bol inšpirovaný životom Joyce a jej smrťou. Pieseň o nej napísal aj spevák Alex Marshall, ktorý dokonca svoju kapelu pomenoval po nej – Miss Vincent.

Za zmienku tiež stojí aj celovečerný dokumentárny film Dreams of a Life, ktorý natočila Carol Morley. Režisérke sa podarilo vypátrať viacerých Joyciných bývalých kolegov, rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí sa snažia odhaliť záhadu jej osoby, života a smrti.