Pred dvomi rokmi obletela svet šokujúca správa, ktorá verejnosti vyrozprávala príbeh 4 detí stratených v Amazonskej džungli po havárii lietadla. Prežili neuveriteľných 40 dní na jednom z najnebezpečnejších miest sveta po tragédii, ktorá by zlomila aj tých najsilnejších dospelých. Vekovo mali len trinásť, deväť a štyri roky, pričom najmladší člen rodiny mal len rok.
Napriek hrôzostrašným podmienkam, izolácii a strachu sa im podarilo zvládnuť nehostinný terén, ktorý vyvoláva rešpekt aj u skúsených prieskumníkov. Tento príbeh hovorí o páde lietadla, po ktorom zostali deti odkázané iba na seba. Počas 40 dní sa snažili prežiť v divočine, kde každý deň znamenal nový boj o vodu, potravu a bezpečné miesto na odpočinok.
Ich sila a odvaha pritiahli pozornosť celého sveta, keď ich záchranný tím nakoniec našiel vyčerpané, no živé uprostred hustého pralesa. Lesly, Soleiny, Tien Noriel a malý Cristin sa po objavení dostali do starostlivosti kolumbijských špeciálnych jednotiek. Tie ich letecky previezli do Bogoty, kde celú krajinu zaplavili emócie a radosť. Záchranná akcia s názvom Operácia Nádej pokryla viac než 1 600 míľ.
Generál Pedro Sánchez, ktorý viedol pátranie, neskôr prezradil, že deti prežili vďaka trom kľúčovým veciam. Najprv ich viedla nezlomná túžba prežiť. Okrem toho pochádzajú z pôvodného amazonského kmeňa, čo im poskytlo odolnosť voči mnohým nebezpečenstvám. A napokon, poznali samotnú džungľu, jej zvuky, rastliny aj rytmus života. A toto je ich neuveriteľný príbeh o prežití.
Príbeh začína hrôzostrašným pádom lietadla
Deti cestovali so svojou matkou z amazonskej dediny Araracuara do mesta San José del Guaviare, keď sa ich malé lietadlo Cessna 1. mája náhle zrútilo do hustého porastu. V okamihu sa pokojný let zmenil na nočnú moru uprostred neprekonateľnej džungle, kam sa len málokto odváži vstúpiť. Až po šestnástich dňoch záchranári objavili trosky lietadla ukryté pod stromami.
Na mieste našli telá troch dospelých, no po deťoch nebolo ani stopy. Namiesto toho objavili len detskú fľašu, drobné topánky a stopy vedúce od vraku hlbšie do pralesa. Každý nový nález zvyšoval nádej, že deti dokázali prežiť a snažia sa dostať do bezpečia. Starý otec detí, Narciso Mucutuy, sa vyjadril aj pre kolumbijskú televíziu a opísal ich dojímavý moment opätovného stretnutia.
Najstaršia Lesly opísala momenty tesne po havárii. Akonáhle uvidela nohu svojho súrodenca Cristina uviaznutú v troskách, pomohla mu ju vytiahnuť, a tak mu zachránila život. Tento okamih sa stal začiatkom ich neuveriteľnej cesty cez nebezpečnú džungľu. Otec dvoch najmladších detí, Manuel Ranoque, počas tlačovej konferencie prezradil, že Lesly mu opísala aj posledné chvíle s matkou.
Žena po nehode ešte niekoľko dní dýchala a pred sm*ťou poprosila deti, aby ju nechali a postarali sa o seba. Podľa otca Ranoqueho deti raz samy rozpovedia svoj príbeh, keď na to nájdu odvahu. Ich ticho však už teraz hovorí o nevídanej sile, odhodlaní a súrodeneckej láske, ktorá dokázala vzdorovať smrti aj samotnej divočine.
Využili svoje domorodé znalosti
Záchranári pri troskách lietadla našli zvyšky ovocia a múky fariña, tradičného jedla z manioku, ktoré patrí k základom amazonskej stravy. Keď sa zásoby minuli, deti začali zbierať semená a jedlé rastliny, čím si udržali silu aj nádej. Ich rodina neskôr potvrdila, že práve vďaka týmto znalostiam dokázali prežiť. Deti pochádzajú z pôvodného kmeňa Huitoto, kde sa už od útleho veku učí, ako prežiť v džungli.
Poznajú zvuky lesa, rastliny, zvieratá aj nebezpečenstvá ukryté pod listami. Každý, kto sledoval ich príbeh, sa zhodol, že práve táto múdrosť zachránila ich životy. Odborník na amazonskú biodiverzitu Carlos Peres z University of East Anglia neskôr vysvetlil, že taký výkon by zvládol len máloktorý dospelý človek zo západného sveta.
Nájsť potravu, postaviť prístrešok a udržať sa pri živote 40 dní s bábätkom v náručí by si vyžadovalo obrovskú odvahu a vedomosti. Peres tiež upozornil, že kedysi sa podobné poznanie dedilo z generácie na generáciu, no dnešný svet ho pomaly stráca. Generál Pedro Sánchez, ktorý viedol pátranie, dodal, že deti presne vedeli, ako zbierať vodu, ako sa chrániť pred dažďom a kde hľadať bezpečie.
Okrem múdrosti im priala aj príroda. Džungľa v tom čase prinášala úrodu, takže mali dostatok ovocia na prežitie. Vďaka nemu mali možnosť nazbierať sily na celých 40 dní. Ich príbeh tak ukazuje, ako môžu aj tie, na prvý pohľad najzbytočnejšie rady, napr. od starých rodičov, pomôcť pri prežití. V období sucha by tieto možnosti možno nemali.
Príbeh, z ktorého zamrazí nejedného dospelého
Rozsiahla záchranná akcia, ktorá zasiahla celú Kolumbiu, napokon priniesla výsledok až po mnohých týždňoch pátrania. Prezident Gustavo Petro síce predčasne oznámil nález detí, no správa sa ukázala ako nepresná. Až neskôr sa pátrači priblížili k pravde. Kolumbijská armáda a miestni pôvodní obyvatelia, ktorí nie vždy zdieľajú rovnaké postoje, sa rozhodli spojiť sily.
Do oblasti vyslali približne 150 vojakov so psami, aby spolupracovali s desiatkami dobrovoľníkov z kmeňov. Práve táto spolupráca medzi ozbrojenými zložkami a domorodcami, ktorí poznajú džungľu lepšie než ktokoľvek iný, sa stala kľúčom k úspechu. Z vrtuľníkov sa zhadzovali balíky s potravinami, aby deti mali čo jesť, a lietadlá vypúšťali svetlice, ktoré osvetľovali tmavý prales.
Záchranári používali aj reproduktory s hlasom starej mamy, ktorá deti prosila, aby zostali na jednom mieste. Napokon ich našli na malej čistine asi tri míle od miesta nehody v provincii Caquetá. Záchranári sa k nim počas pátrania dostali dokonca dvakrát na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov, no hustá vegetácia ich zakaždým skryla.
Deti mali len minimum síl, sotva zvládali dýchať či nájsť pár plodov na prežitie. Keď ich konečne objavili, museli ich z pralesa vytiahnuť po lanách, pretože vrtuľník nemal kde pristáť. Pátranie však obetovalo služobného psa Wilsona, ktorý deti vypátral, no následne sa stratil. Podľa starého otca sa stal ich verným spoločníkom, kým nezmizol v hlbine pralesa.
