Všetci by sme mohli vyzerať ako naše instagramové idoly, ale papať pizzu a čítať články o lenivosti je omnoho jednoduchšie…
1. Tá kreatívna
Sú len dve situácie, kedy tá kreatívna časť tvojho mozgu, ktorú už dobrých pár rokov udržiavaš v núdzovom režime na pokraji vyhynutia, začne pracovať na plné obrátky. Prvá je, keď sa ťa žena pýta, či v tom vyzerá tučná… A ty si jej v kostole pred Bohom sľúbil, že ju nikdy neoklameš, ale zároveň máš určité záväzky voči fyzickému zdraviu svojho rozkroku a základné inštinkty prežitia ti radia, aby si si dvakrát rozmyslel, čo teraz z huby vypustíš. No a potom tá druhá, keď ty ležíš v bode A, v ktorom si po dvadsiatich minútach neprestajného mrvenia konečne našiel fajnú polohu, ale niečo, čo k*revsky potrebuješ, sa nachádza v bode B a medzi bodom A a bodom B sú neprekonateľné dva metre. Vtedy sa aj z obyčajného, životom neoplieskaného bratislavského junáka, stáva MacGyver, ktorý z použitej servítky, zapatrošenej gumičky do vlasov a dvadsiatich otrusiniek z čokoládových trubičiek hravo vytvára umelú predlžovaciu ruku… Alebo tam jednoducho len sedíš, čumíš do blba dobrú polhodinu a až finálne zistenie, že skutočne nemáš telekinetické schopnosti, ťa prinútia zdvihnúť ctené pozadie a obslúžiť sa.
2. Tá antisociálna
Najväčšia dilema každého človeka vo vekovom rozmedzí od „nastupujem na strednú“ po „som študent na výške a na účte som v mínuse sedem centov“ je, že chceš ísť von… Ale vlastne nechceš. Na jednej strane socializácia znie ako celkom fajn vec, na strane druhej si však absolútne beznádejný jedinec, ktorý by radšej zjedol sadu čínskych klincov z Hornbachu ako sformuloval zmysluplnú vetu v bezprostrednej blízkosti osoby opačného pohlavia. A preto v rámci zachovania vlastnej dôstojnosti píšeš, že dnes večer máš iné plány, do štyroch rôznych skupinových chatov a tak tajne dúfaš, že ľudia tam majú dosť zaujímavý život na to, aby si všimli, že si to urobil už sedemnásty raz po sebe.
3. Ta skombinovaná s mužským egom
Mužské ego, to jest akási ženou neprebádaná tajuplná svätyňa plná testosterónu, barových bitiek a akciového dezodorantu používaného namiesto sprchy. Zároveň to je však presne tá vec, ktorá chlapovi nedovolí priznať, že sa stratil, že ho niečo bolí (pokiaľ to nie je chrípočka, samozrejme, vtedy bolí všetko a veľmi) a najmä vynášať tašky z auta jednu po druhej. Lebo presne ten istý človek, čo sa na predvianočných nákupoch tváril ako zbité šteniatko, keď si mu do rúk pchala ďalšie balenie vzorovaných ponožiek a prúžkovaných trenclí a ten istý človek, ktorý pri ceste z obývačky do kuchyne nedokáže zobrať aj tvoj špinavý tanier, lebo by si nemal akou rukou otvoriť dvere, teraz ťahá desať Tesco tašiek bez mihnutia oka a tvári sa pri tom ako posledný mohykán.
4. Tá nehygienická
Ono nie je nič horšie ako hodinu sa prehadzovať v posteli ako epileptik a v momente, ako objavíte tú jedinú polohu na svete, ktorá nie je totálne naprd, vás sklame močový mechúr. A vy držíte – odhodlaní presvedčiť vlastné telo, že vlastne ste to vy, kto je tu pánom, a že určite zaspíte skôr, ako toto celé naozaj dospeje do štádia najvyššej akútnosti. Lenže, čo by to bolo za ľudské telo, keby so svojim majiteľom aj skutočne spolupracovalo, všakže, a tak napokon skončíte pri myšlienke, či ostať verný základným hygienickým návykom alebo použiť prázdnu krabicu od pomarančového džúsu a zbaviť sa jej skôr, ako sa z celého tohto incidentu vykľuje príšerná historka na prepité večery. (Netreba snáď dodať, že napokon sa aj tak postavíte a na to wecko idete, však nie?)
5. Tá absolútne nezmyslená
Jedna vec je byť lenivý, no byť lenivý a skrývať svoju lenivosť za produktívnu činnosť, to je celkom iný level lenivosti. A je to ešte vlastne vôbec lenivosť? (To znie ako vynikajúce téma na maturitný sloh. NÚCEM, pokojne sa nechajte inšpirovať a odmenu vyplaťte v horalkách.) Celé to znie presne tak nezmyselne, aké to v skutočnosti aj naozaj je. Ty, s nenapísanou úlohou z matiky, dvomi neodovzdanými esejami a písomkou z biológie, číhajúcou za rohom, sa tak veľmi snažíš vyhnúť čomukoľvek, čo súvisí so školou, až sa napokon pristihneš, ako umývaš okná. A vynášaš kôš. A v tom koši je banán v štádiu kvalitného kompostu – tak dlho si všetky tieto činnosti odkladal. A teraz za cieľom maximálnej prokrastinácie vlastne ani neprokrastinuješ. Tak aký to má zmysel? Opýtajte sa študentov a odpoveď bude jednohlasná – veľký.
Titulná fotka: pexels.com
