Hudson počas života čelil mnohým posmeškom, prezývali ho Kráľovniným trpaslíkom aj Lordom Minimom a považovali ho za domáceho miláčika či šaša. Jedného októbrového dňa roku 1644 si povedal, že stačilo. Keď ho – nie je presne známe ako – urazil brat baróna Williama Croftsa, bez ohľadu na svoju či jeho výšku vyzval muža na súboj.
Barónov brat považoval celú vec za frašku. Do duelu prišiel s vodnou pištoľou v ruke, Hudson ho ale nešetril. Strelil ho rovno do čela, následkom čoho – neprekvapivo – zomrel. Malý muž si možno dupol, tento akt sa mu vo výsledku ale kruto vypomstil. Predsa len, barónov brat bol niekto, zatiaľ čo dvorný trpaslík sa v očiach šľachty rovnal prachu pod ich nohami.
Hudson bol pôvodne odsúdený na trest smrti, za jeho život sa ale prihovorila samotná kráľovná. Namiesto šibenice ho teda poslali loďou späť do Anglicka. Počas dlhej plavby sa lode zmocnili barbarskí piráti, ktorí zobrali trpaslíka do otroctva, a nasledujúcich 25 rokov strávil ťažkou manuálnou prácou. Nevedno kedy ani ako zomrel.
4. Chcel dokázať, že káva škodí a dokázal… nič
Švédski panovníci mali odjakživa niečo proti káve, o čom jasne svedčí fakt, že len v rozmedzí 18. a 19. storočia bola na území zakázaná a opätovne povolená hneď päťkrát, počas troch rôznych vlád. Magický životabudič sa v krajine prvýkrát objavil v roku 1674, veľký záujem oň však nebol. To sa zmenilo v prvej polovici 18. storočia, keď z neho bohatí urobili trend.
Švédsky kráľ Gustáv III. bol, rovnako ako jeho otec, veľkým odporcom kávy. Veril, že stimulujúci nápoj je zdraviu škodlivý, a neželal si, aby k nemu mala široká verejnosť prístup. Jej negatívne účinky chcel odhaliť kurióznym experimentom, ten sa ale vôbec nedočkal výsledku, v ktorý dúfal.
Kráľ naverboval dvojicu mužov, jednovaječných dvojičiek, ktorí mali pestrú kriminálnu minulosť. Obaja boli odsúdení na smrť. Pod prísľubom, že sa zúčastnia experimentu, boli ale omilostení a trest sa im znížil „len“ na doživotie za mrežami. Dvojčatám, ktorých mená dodnes nie sú známe, sa táto dohoda pozdávala, a tak mohol dlhoročný experiment začať.
Princíp bol jednoduchý. Jeden z mužov bude denne piť tri kanvice kávy, zatiaľ čo druhý bude piť tri kanvice čaju. „Uvidí sa, kto umrie skôr,“ hovoril si pravdepodobne Gustáv III., ktorý sa na svoju veľkú smolu stal v roku 1792 obeťou atentátu. Oba subjekty ho teda s prehľadom prežili.
Muž, ktorý pil čaj, zomrel ako prvý vo veku 83 rokov. A muž, ktorý pil kávu? Nuž, nikto presne nevie, kedy sa na onen svet pobral on, keďže prežil oboch lekárov, ktorí mali na kráľov rozkaz jeho stav monitorovať. Zákazu kávy sa Švédsko definitívne zbavilo v roku 1823 a aj vďaka tomu dnes patrí medzi krajiny s najväčšou konzumáciou kávy na jedného obyvateľa.
5. Liečil ich rany vínom, gladiátori prosperovali
Víno malo v starogréckej medicíne veľmi významné postavenie. Hippokrates veril, že má blahodarné účinky na organizmus, a teda aj svoje právoplatné miesto v bežnom jedálničku. Okrem toho ho považoval za „všeliek“ a neváhal ho naordinovať pacientom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, od hnačky až po letargiu.
Bol to práve on, kto hlásal, že by sa víno uplatnilo aj ako dezinfekcia pri liečbe otvorených rán, a jeden rímsky lekár ho zobral za slovo. Galen, ktorý sa staral o gladiátorov v Malej Ázii, ním často dezinfikoval pozápasové rany bojovníkov, dokonca v nich vylúhoval odhalené črevá predtým, ako ich vrátil naspäť do tela. Znie to ako nebezpečná praktika? Možno, ale očividne fungovala.
Počas jeho štvorročného pôsobenia ako ošetrovateľa gladiátorov bolo zaznamenaných len päť úmrtí. To je podstatne menej ako šesťdesiat, ktoré mal „na svedomí“ ošetrujúci lekár v tejto funkcii pred ním.
