Dr. Hannibal Lecter či Norman Bates. Týchto záporákov ti iste nemusíme siahodlho predstavovať. Možno ale nevieš, že tvorcovia sa pri nich (a nielen pri nich) inšpirovali skutočnými sériovými vrahmi.

V tomto článku sa spolu pozrieme na 5 kultových filmových záporákov, ktorí však majú svoje reálne predobrazy. Väčšinou sa nimi filmári inšpirovali len voľne, napriek tomu stojí za to si tieto fakty pripomenúť. Poďme teda na to.

1. Norman Bates (Psycho)

Norman Bates z legendárneho hororového trileru Psycho (1959) od Alfreda Hitchcocka je notoricky známym záporákom. Mladíka s disociatívnou poruchou osobnosti, v ktorom prežíva osobnosť jeho despotickej matky, výborne stvárnil Anthony Perkins. Samotného Batesa vytvoril spisovateľ Robert Bloch, podľa ktorého románu Hitchcock svoj slávny film natočil.

Bloch sa pri písaní zároveň voľne inšpiroval sériovým vrahom Edom Geinom. Ten sa narodil v roku 1906. Jeho matka bola náboženská fanatička, ktorá Geina učila, že všetky ženy (okrem nej) sú nástrojom diabla a sú skazené. Zakazovala mu priateliť sa s inými deťmi a Gein tak vyrastal vo veľkej izolácii.

Po smrti rodičov Ed Gein 10 rokov vykrádal hroby, odkiaľ kradol celé telá či ich jednotlivé časti. Sťahoval ich z kože, z ktorej si následne vyrábal šaty či tienidlá na lampu. Na tvár si pripevňoval kožu z tvárí pochovaných žien, jeho byt bol plný lebiek a kostí.

V roku 1954 spáchal svoju prvú vraždu. Jeho obeťou sa stala 51-ročná Mary Hogan, ktorú zastrelil a jej telo si odniesol domov. V roku 1957 zabil Bernice Worden. Pri súde sa mu podarilo dokázať len tieto dve vraždy. Je vysoko pravdepodobné, že sa na svojich obetiach dopúšťal nekrofílie či kanibalizmu, hoci on sám to odmietal.

Súd ho uznal duševne narušeným (psychiatri mu diagnostikovali schizofréniu) a odsúdil ho na doživotný pobyt vo väzenskej psychiatrickej liečebni s maximálnym stupňom stráženia. Zomrel v roku 1984 na rakovinu. Mal 77 rokov. Okrem Batesa inšpiroval aj iných filmových záporákov, napríklad sériového vraha Buffalo Billa z Mlčania jahniat či Leatherfacea z Texaského masakru motorovou pílou.

2. Leatherface (Texaský masaker motorovou pílou)

Ako sme už spomenuli, aj v prípade Leatherfacea z hororu Texaský masaker motorovou pílou (1974) od Tobea Hoopera sa tvorcovia inšpirovali práve Edom Geinom. Vidno to už na prvý pohľad. Leatherface, rovnako ako Gein, nosil masku z ľudskej kože.

Tobe Hooper sa Geinovým životom inšpiroval aj pri písaní samotného príbehu, do ktorého tiež zakomponoval vykrádanie hrobov a kanibalizmus.

Aj vďaka tomu sa pri propagácii filmu tvrdilo, že Texaský masaker je založený na skutočných udalostiach. Pravda však bola taká, že väčšina filmu bola čistou fikciou (okrem niektorých zjavných podobností s Geinom a jeho životom).

Okrem Eda Geina však Hooper čerpal inšpiráciu aj z prípadu sériového vraha Elmera Waynea Henleyho. Ten sa narodil v roku 1956 a celkovo sa mu prisudzuje 6 obetí. Šialené na jeho prípade je, že sa takmer sám stal obeťou sériového vraha Deana Corlla.

Napokon sa s ním však spriatelil a stal sa jeho komplicom. Corll medzi rokmi 1970 a 1973 s Henleyho pomocou uniesol, znásilnil, umučil a zavraždil minimálne 28 mladých chlapcov. Henley napokon Corlla v sebaobrane zastrelil. Bol odsúdený na doživotné väzenie, ktoré si odpykáva dodnes.

3. Hannibal Lecter (Mlčanie jahniat)

Hannibal Lecter dnes patrí k vôbec najznámejším psychopatom strieborného plátna. Vznikol v hlave spisovateľa Thomasa Harrisa, ktorý ho prvýkrát predstavil vo svojom románe Červený drak z roku 1981. Nasledovali knihy Mlčanie jahniat, Hannibal a Hannibal: Zrodenie zla.

Všetky boli sfilmované, na plátna sa však najprv dostala adaptácia Mlčania jahniat pod režisérskou taktovkou Jonathana Demmea. Hannibala Lectera si zahral dokonale démonický Anthony Hopkins (Lectera stvárnil aj v snímkach Hannibal a Červený drak).

Lecter je zobrazený ako brilantný a mimoriadne inteligentný psychiater a zároveň kanibalistický sériový vrah, ktorý pomáha agentke FBI Clarice Starling pri dolapení vraha s prezývkou Buffalo Bill. Hannibal Lecter je mimoriadne mrazivou a fascinujúcou postavou a Hopkins si za jej stvárnenie odniesol Oscara.

Špecialisti na profilovanie sériových vrahov však tvrdia, že z psychologického hľadiska nie je Lecterov profil príliš hodnoverný. Pri sériových vrahoch sa totiž len zriedka stretneme s tým, že by boli sofistikovaní intelektuáli, ktorí milujú umenie, kvalitné vína a ešte k tomu pracujú ako psychiatri.

Napriek tomu však aj pri Lecterovi existuje jeho reálny predobraz. Harrisa totiž pri písaní inšpiroval mexický lekár a vrah Alfredo Ballí Treviño. Ten naozaj zdieľal s Lecterom určité paralely. Bol inteligentný, pracoval ako lekár a zároveň bol krvilačný vrah.

Prokurátorom sa podarilo dokázať mu vraždu jeho milenca Jesusa Castilla Rangela. Treviño jeho telo zmrzačil a je podozrivý aj z toho, že podobným spôsobom zniesol zo sveta niekoľko stopárov v 50. a 60. rokoch. Treviño bol spočiatku odsúdený na trest smrti, ale neskôr mu bol zmenený na 20 rokov. Po prepustení aj naďalej pracoval ako lekár. Zomrel v roku 2009.

4. Annie Wilkes (Misery nechce zomrieť)

Psychopatka a sériová vrahyňa Annie Wilkes je hlavnou záporáčkou románu Misery od Stephena Kinga, ako aj jeho filmovej adaptácie Misery nechce zomrieť. Tú zrežíroval Rob Reiner v roku 1990 a vraždiacu zdravotnú sestru si v nej zahrala famózna Kathy Bates, ktorá si za svoj výkon zaslúžene odniesla Oscara.

Rob Reiner prezradil, že postava Annie Wilkes je voľne inšpirovaná sériovou vrahyňou Genene Jones. Tá sa narodila v roku 1950 a, podobne ako Wilkes, pracovala ako zdravotná sestra. Vyšetrovatelia jej dokázali dve vraždy malých detí, ale obetí podľa nich bolo viac ako 60.

Išlo o nemluvňatá a deti, ktoré mala Jones vo svojej starostlivosti. Zabíjala ich tak, že im vpichla smrtiacu dávku liekov. Súd ju napokon odsúdil na 99 rokov za mrežami. Svoj trest si odpykáva dodnes.

5. Mick Taylor (Wolf Creek)

Sadistický vrah Mick Taylor sa divákom predstavil v úspešnom horore Wolf Creek z roku 2005. Ten režíroval Greg McLean a Taylora si v ňom zahral John Jarratt. Ten si túto rolu zopakoval aj v pokračovaní a televíznom seriáli. Film bol propagovaný ako „skutočný príbeh“, hoci, ako to už pri podobných tvrdeniach býva, tvorcovia sa skutočnými udalosťami inšpirovali len veľmi voľne.

Treba ale uviesť, že príbeh bol do istej miery inšpirovaný vraždami turistov, ku ktorým došlo medzi rokmi 1989 a 1993 v Austrálii. Celkovo sedem mladých ľudí zavraždil Ivan Milat, ktorý sa pre tvorcov stal inšpiráciou pre filmového Micka Taylora. Turisti sa v austrálskych lesoch začali strácať v roku 1989.

Po nájdení tiel bolo jasné, že obete boli dobodané a mali tiež mnohé strelné rany. Jednej obeti Milat odsekol hlavu, pričom jej lebka sa nikdy nenašla. Ivana Milata polícia zatkla v roku 1994 a súd ho následne odsúdil na sedemnásobný doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia. Zomrel v roku 2019 ako 74-ročný.