Najúdernejšou nepresnosťou je však idealizácia Sparty ako bastiónu slobody. V skutočnosti to bol extrémne militaristický otrokársky štát, ktorý zotročil celé populácie (napr. Messéniu) a svoju existenciu staval na brutálnom útlaku.
Spartská „neporaziteľnosť“ bola viac mýtom než faktom – postupne upadla a stala sa len kuriozitou v rímskej ríši. 300 tak nie je historická dráma, ale moderný testosterónový mýtus, ktorý radšej šokuje ako vzdeláva.
Pearl Harbor
Snímka Pearl Harbor obsahuje viacero historických nepresností, ktoré znižujú jeho vierohodnosť ako zobrazenia útoku z roku 1941. Napríklad pamätník USS Arizona, dnešný symbol pamiatky na obete útoku, sa nepostavil až do roku 1962. Vo filme ho však vidno už počas záberov s lietadlami.
Ďalšou nepresnosťou je zobrazenie japonských lietadlových lodí vybavených technológiou, ako sú katapulty a naklonené paluby. Tie sa však v skutočnosti začali používať až v 50. rokoch, teda po druhej svetovej vojne. Vojenské detaily ďalej nepresne zobrazujú napríklad farbu japonských stíhačiek Zero, ktoré vo filme majú zelený odtieň ako armádne lietadlá, zatiaľ čo skutočné lode japonského cisárskeho námorníctva používali striebornú farbu.
Okrem technických nepresností sú vo filme aj faktické chyby týkajúce sa postáv a lietadiel. Admirál Isoroku Jamamoto nebol počas útoku na palube lietadlovej lode, ako to film prezentuje.
Letové manévre lietadiel sú tiež dramatizované a nezodpovedajú schopnostiam skutočných pilotov či ich strojov. Film navyše ukazuje nepravdepodobné scény, ako napríklad padajúcu trojnožku na palube vybuchujúcej lode, čo sa v reálnych udalostiach nikdy nestalo.
Celkové spracovanie filmu Pearl Harbor mnohých veteránov a historikov sklamalo, pretože okrem technických a faktických chýb znižuje význam a odvahu stoviek pilotov, ktorí sa v ten deň zúčastnili bojov vo vzduchu nad prístavom. Tieto nedostatky prispievajú k tomu, že film všeobecne nemá pozitívne hodnotenia, píše web Pearlharbour.org.
Posledný samuraj
Film Posledný samuraj obsahuje viaceré historické nepresnosti a zjednodušenia vytvorené najmä pre lepšiu prezentáciu príbehu a prístupnosť pre americké publikum. Prvou z nepresností sa zdá byť angličtina – vo filme je japončina, no angličtina stále prevláda. Keby tvorcovia dali do filmu viac japončiny s anglickými titulkami, zachránili by sa od kopy kritiky.
Jednou z najväčších nepresností je zobrazenie samurajskej zbroje, ktorá vo filme pôsobí veľmi impozantne a zohráva kľúčovú úlohu v niektorých scénach, hoci v skutočnosti bola počas povstania opustená, pretože už nechránila proti strelným zbraniam. Postava Katsumota sa inšpirovala politikom a samurajom Saigom Takamorim, ktorý namiesto tradičnej zbroje nosil uniformu cisárskeho dôstojníka.
Skutočné povstania samurajov, ako Satsumské povstanie, boli väčšinou odsúdené na neúspech už od začiatku. Často však začínali prekvapujúcimi a rýchlymi útokmi na cisárske jednotky. Film však neukazuje komplikovanejšie pozadie týchto rebélií – samuraji neboli len ušľachtilí bojovníci, ale aj mocná trieda, ktorá sa snažila udržať svoje privilégia a bohatstvo v čase, keď ich nahrádzala moderná armáda zložená z konskriptov z nižších vrstiev spoločnosti.
Tento konflikt tried a mocenských záujmov film prakticky vynecháva, čím si idealizuje obraz samurajov. Navyše je nereálne, že samurajovia vo filme bojujú iba s tradičnými zbraňami a v zbroji, keďže v skutočnosti už využívali strelné zbrane a tradičné zbrane slúžili najmä ako doplnok. Prítomnosť nindžov vo filme je tiež nezmyselná, keďže tieto postavy v danom období už dávno zmizli z dejín.
