5 mrazivých slovenských legiend, z ktorých by boli výborné horory

Slovenská história je bohatá na najrôznejšie strašidelné historky.

Zdroj: Shutterstock

Rôznych mrazivých legiend a povestí, z ktorých behá mráz po chrbte, máme na Slovensku naozaj požehnane. Často sa viažu na hrady a zámky, ktorých počet je u nás najvyšší v celej Európe. V tomto článku sme sa bližšie pozreli na legendy a povesti, ktoré by mohli poslúžiť ako základ kvalitnému filmovému či knižnému hororu.

Niektoré z nich sa viažu na reálne historické udalosti, pri iných ide zrejme o bujnú fantáziu prostých ľudí. Na pôsobivosti im to ale vôbec neuberá.

1. Vrch Satan

Vrch Satan nájdeme vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na Hrebeni bášt a patrí k najvyšším tamojším vrchom. Jeho zlovestný názov sa spája so starou legendou. Podľa nej totiž sám diabol do tohto vrchu (a do iných ďalších) ukryl svoje poklady a navyše mal aj bývať na blízkom hrade (ten už ale neexistuje). Niet divu, že si na poklady robilo zálusk mnoho ľudí. Najznámejší príbeh hovorí o dvoch bratoch, ktorí sa rozhodli ukryté zlato nájsť. Vybrali sa ho hľadať práve počas svätojánskej noci, ktorá sa v legendách často spájala s nadprirodzenom a aktivitou duchov.

Bratia sa teda vybrali na vrch a hľadali, lenže vytúžené drahé kovy sa im nájsť nepodarilo. Jeden z nich vtedy zo zúfalstva vykríkol: „Tu nám pomôže len sám Satan!“ Hneď, ako tieto slová dopovedal, sa pred bratmi zjavil podivný muž s rohami a chvostom. Z vrchov začali šľahať plamene a okolie sa ponorilo do hustej hmly. Bratia okamžite vedeli, s kým majú tú česť.

Kristo/Wikimedia Commons (https://sk.wikipedia.org/wiki/Satan_(vrch)#/media/S%C3%BAbor:Satan_from_Koprovske_sedlo.jpg)

Satan im ale povedal, že im dá všetky ukryté poklady. Na oplátku od nich však chcel, aby mu upísali svoje duše. Do toho sa síce bratom príliš nechcelo, ale vidina ohromného bohatstva ich opantala natoľko, že mu svoje duše prisľúbili. Satan im povedal, nech idú domov, avšak na druhý deň nech sa opäť vrátia na vrch.

Tak aj urobili, pričom Satan ich už čakal s pluhom. Bratia museli na vytýčenom mieste celý deň orať, pričom Satan im sedel na pleciach a nad hlavami im plieskal bičom. Vyoranú jamu zaplnila voda, čím vzniklo Satanovo pleso. Čo sa ale stalo s bratmi? Podľa príbehov už ich nikdy nikto nevidel. Predpokladalo sa, že si ich diabol odniesol do pekla. Iná verzia hovorí, že na oboch bratoch oral tak dlho, až zomreli.

Okrem toho sa k vrchu viažu aj ďalšie podivné legendy. Spájajú sa práve so svätojánskou nocou, keď vyliezajú démoni, duchovia a strašidlá. Práve vrch Satan je cieľom ich hostín a démonických sabatov. Iní ľudia hovorili, že ten, kto sa pokúsi vo vrchoch nájsť Satanove poklady, bude zabitý kameňmi, ktoré naňho diabol zvalí.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/halloween-man-satan-horns-beard-red-1329908465)

2. Čierna pani

Bojnický zámok patrí k najznámejším zámkom na Slovensku a ide aj o našu národnú kultúrnu pamiatku. Ako už názov hovorí, nájdeme ho na kraji mesta Bojnice. Dodnes je hojne navštevovaný turistami nielen zo Slovenska, ale aj z rôznych iných štátov na svete. Ako k mnohým hradom a zámkom, aj k Bojnickému zámku sa viaže niekoľko pozoruhodných strašidelných legiend a povestí.

Medzi tie najznámejšie patria tvrdenia o tajomnej čiernej tekutine, ktorá vytekala z hrobky Jána Františka Pálfiho. Tá sa začala objavovať na prelome 80. a 90. rokov a vzbudila záujem ľudí aj vedcov. Hovorilo sa, že týmto spôsobom zosnulý panovník prelieva slzy. Vedci, pravdaže, takéto tvrdenia odmietali a vyhlásili, že ide o konzervačné látky, ktoré boli použité pri balzamovaní.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.bojnick%C3%BD%20z%C3%A1mok&mp_sed=564428113&rpp=420)

Zaujímavým príbehom je aj ten o Čiernej panej. Legenda spadá do doby, keď bol zámok opevneným hradom. Žil na ňom istý šľachtický manželský pár. Muž odišiel do vojny, a keď sa po čase vrátil, donieslo sa mu, že mu jeho manželka bola neverná. Navyše, s niektorým z cudzích mužov mala jeho manželka mať dieťa. Žena sa síce správala akoby nič, ale klebety pánovi nedávali spávať. Rozhodol sa napokon, že ju podrobí „božiemu súdu“.

Prikázal jej, aby s dieťaťom v náručí skočila z hradnej veže. Ak prežije, bude to znamenať, že nad ňou Boh drží ochrannú ruku a je nevinná. V opačnom prípade pri páde zahynie a ostane na nej kliatba cudzoložnice. Žena síce trvala na svojej nevine a snažila sa muža presvedčiť, ale márne. Napokon sa celá v čiernom postavila na vežu a s dieťaťom sa vrhla k zemi. Vtedy sa ale stal zázrak. Verná manželka a dieťa vystúpili na nebesia a do priepasti popadali všetci tí, čo o nej roznášali klebety.

Šľachtic sa nedokázal zmieriť s tým, že svojej manželke neveril, a utiahol sa do kláštora. Údajne v okolí hradu stále počuť hrozivý nárek a stony nepokojných duší. Na chodbách a v komnatách sa zase zjavuje Čierna pani a hľadá svojho manžela.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/stair-347866517)

3. Biela pani

Okrem Čiernej panej máme aj Bielu pani. V tomto prípade však ide o legendu, ktorá má skutočné historické jadro. Bielou paňou sa totiž označuje uhorská šľachtičná Juliana Korponaiová-Géciová. Tá sa narodila v roku 1680. Podľa jednej legendy stála Géciová za pádom Levoče počas povstania Františka II. Rákociho. Jej milencom bol kurucký veliteľ Štefan Andráši, čo v tejto situácii žena využila. Vzala mu kľúče od brány a vpustila do mesta cisárske vojsko. Podľa historikov však v tomto prípade ide len o legendu a nie o historický fakt.

V roku 1712 mala prevziať niekoľko listov od kuruckých emigrantov (namiesto svojho otca), v ktorých sa písalo o nutnosti povstania proti cisárovi. Géciová bola zatknutá a obvinená zo špionáže a vlastizrady. Najprv ju väznili na hrade Červený kameň, neskôr v žalári v Györi, kde bola podrobená tortúre. Jej sudcovia z nej chceli vymámiť priznanie, ona ale navzdory krutému mučeniu nič nepriznala. Napriek tomu ju odsúdili na trest smrti.

Vilmos Forberger/Wikimedia Commons (https://sk.wikipedia.org/wiki/Juliana_Korponaiov%C3%A1-G%C3%A9ciov%C3%A1#/media/S%C3%BAbor:G%C3%A9czy_Julianna.jpg)

Verejná poprava sa konala na trhovisku v Rábe 25. septembra 1714. Kat jej za prizerania zvedavcov odsekol hlavu. Jej príbehom sa inšpiroval aj maďarský spisovateľ Mór Jókai vo svojom románe Levočská biela pani. Po jej smrti sa začalo hovoriť, že jej duch straší na Červenom kameni aj v Levoči.

4. Hrad Sklabiňa

Hrad Sklabiňa sa nachádza nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Karpatskej doliny. Vybudovali ho v 13. storočí a dnes je z neho už len zrúcanina. Viažu sa naň však veľmi zaujímavé legendy. Zrejme tá najznámejšia hovorí o obrovskom hadovi, ktorý žije v podzemí pod hradom. Ten sa údajne živí vínom, ktorého sú na hrade nevyčerpateľné zásoby, ale aj ľudskou krvou.

Niekedy sa vydáva aj von a ten, kto ho stretne, nedopadne dobre. Hovorí sa, že kto sa hadovi pozrie do očí, ten ostane nehybne stáť. Ďalšie tvrdenia hovoria o tajomných zvukoch, ktoré sa zo zrúcanín ozývajú. Počuť tu vraj podivné kroky, rinčanie reťazami a ľudské hlasy.

Xmetov/Wikimedia Commons (https://sk.wikipedia.org/wiki/Sklabi%C5%88a_(hrad)#/media/S%C3%BAbor:Sklabinsk%C3%BD_hrad,_2002.jpg)

Občas tu človek vraj môže vidieť tajomné postavy celé v čiernom (či v rytierskom brnení) a bez tváre. Zaujímavosťou je, že pod hradom by sa skutočne mali nachádzať rozsiahle podzemné chodby, ale dodnes do nich nikto neprenikol. Hovorí sa aj o tom, že práve v podzemí dochádza k šialeným hostinám démonov, obrovského hada a všakovakých prízrakov. Našli by sme dokonca aj niekoľko turistov zo súčasnosti, ktorí boli na zrúcaninách svedkami mimoriadne zvláštnych a desivých udalostí.

5. Alžbeta Bátoriová

Alžbeta Bátoriová (uvádzaná aj ako Alžbeta Báthoryová či Alžbeta Bátoriová-Nádašdyová) patrí zrejme k najznámejším osobám nielen slovenských, ale aj maďarských dejín. Narodila sa v roku 1560 do významnej šľachtickej rodiny, ktorá vlastnila rozsiahle majetky. Neslávne známou sa stala pre svoju krutosť, sadizmus a vraždenie nevinných dievčat. Historici sa dodnes sporia o tom, či bola Bátoriová naozaj vrahyňa, alebo sa skôr stala obeťou intríg mocných.

Slovenskí historici sa však vyjadrili, že rozhodne išlo o krvilačnú a krutú osobu, ktorá zavraždila mnoho nevinných žien. Na jej hrad v Čachticiach ich lákali jej pomocníci a sľubovali im dobrý zárobok. Neskôr na súde vypovedali, že Bátoriová ženy pálila sviečkami, rozpáleným železom im vytrhávala mäso, polievala ich studenou vodou na mraze a pod nechty im vpichovala ihlice. Mrzačila im pohlavné orgány a dokonca im mala zubami vytrhávať mäso z tela.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.%C4%8Dachtice&mp_sed=392019952&rpp=420)

Jej vyčíňanie viedlo k obrovskej nenávisti poddaných a palatín Juraj Thurzo ju 29. decembra 1610 v Čachticiach pristihol priamo pri mučení dvoch dievčat. Okamžite dal Bátoriovú zatknúť a na mieste ju odsúdil na doživotný žalár v podzemí hradu. Jej pomocníkov vypočuli, mučili a napokon popravili. Samotná Bátoriová ale trestu smrti unikla. Zomrela vo väznici na Čachtickom hrade v roku 1614.

Legendy hovorili aj o tom, že sa kúpala v krvi mladých dievčat, aby si zachovala večnú mladosť. Tieto príbehy ale boli vymyslené. Mala údajne aj piť krv a jesť mäso svojich obetí. Na tom, že mala kanibalské tendencie, sa zhoduje viacero historikov. Dodnes v zrúcaninách Čachtického hradu údajne môžeme počuť hlasy, plač a stony zavraždených obetí.

Mala by sa na nich dokonca objavovať aj sama krvavá grófka. Jej životom a činmi sa inšpirovalo viacero spisovateľov aj filmárov. Za zmienku stojí román Čachtická pani od Joža Nižnánskeho, historická dráma Bathory od Juraja Jakubiska či animovaný film Krvavá pani od Viktora Kubala.

Na celý prípad Bátoriovej sme sa pozreli aj v samostatnom článku.

LMih/Wikimedia Commons (https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cachtick%C3%BD_hrad#/media/S%C3%BAbor:%C4%8Cachtice,_hrad,_Slovensko.jpg)

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
2
Fuuj
Fňuk Fňuk
3
Fňuk
Jeej Jeej
5
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
3
Haha
Woow Woow
71
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Česko a Slovensko v počítačových hrách (časť I.): Od Veľkej Moravy po Fica

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME