Vo vzťahoch sú určité veci, ktoré nám spoločnosť prezentuje ako podstatné, no pritom na nich absolútne nezáleží. Pretože ak všetko ostatné funguje tak, ako má, tieto drobnosti sa jednoducho stratia v dave.
1. Prvý bozk
V každom priemernom americkom filme sa prvý bozk ospevuje ako čosi magické, na čo budete počas celého vzťahu spomínať s hrejivým pocitom pri srdiečku a ešte dva týždne po tom budete každej kamarátke prízvukovať, že ten vášho srdca šampión jednoducho vie, čo má s tými jeho plnými perami robiť. Omnoho realistickejšia situácia je však tá, že ste obaja decentne pod parou v nejakom bare, kde sa síce rozpadávajú stoličky a poháre sú špinavé, no veľké pivo stojí menej ako euro a to je všetko, na čom záleží. No a niekde tam, v prítmí pajzľa medzi tretím a štvrtým pohárom sa vaše pohľady stretnú a vaše pery spoja. A potom sa ďalších desať minút vaše jazyky nekoordinovane pohybujú v akejsi uslintanej choreografii, ktorá omnoho viac ako romantickú scenériu zo Zápisníku jednej lásky pripomína tanec dvoch chromých a obéznych tuleňov uprostred Amazonského pralesa. Takže toľko k čaru prvého bozku.
2. Vyzliekanie
Predstava, že z niekoho pred sexom strhneš šaty, je síce zvodná a vzrušujúca, no asi rovnako realistická ako možnosť, že tvoja mama obalí kartón v trojobale a pôjde ho predávať na najbližších vianočných trhoch v Budapešti ako vegetariánsky burger. Je úplne okej, keď sa každý vyzlečie sám, aj to, keď pri tom polhodinu poskakuješ po spálni, lebo sa ti zasekli rifle na členkoch a ty nevieš udržať balans. Kvalita následného aktu sa zaručene neodvíja od toho, či sa vaše oblečenie na druhý deň ešte bude dať použiť alebo roztrhané na franforce poputuje rovno do koša. Takže ak pri pohľade na tých dvadsať gombíkov na košeli začínaš hyperventilovať, pokojne to nechaj na ňu. Ona to určite zvládne dať dole aj sama.
3. Kamaráti a rodina
V ideálnom svete sa môžeš s jeho kamarátmi opiť a jeho mamke posťažovať, že smrad z jeho nôh dospel až do štádia, keď celej bytovke na balkónoch pokapali muškáty. Lenže my nežijeme v ideálnom svete, plnom ideálnych ľudí, ktorí sú milí, chápaví a tolerantní… My žijeme vo svete, kde sa svokre zdá, že všetky tvoje rezne sú bez chuti a gumené, predstava, že jej jedinému synáčikovi zašíva ponožky niekto iný sa rovná osiemu žihadlu rovno v zlatej žile a na každú tvoju vetu má v zásobníku pripravenú nejakú skvostnú sarkastickú poznámku. No tak to prosto je. A pokiaľ ti nerobí každý týždeň neohlásené nálety do bytu len aby skonštatovala, že nevieš umývať okná a skladáš plachty ako bezruký orangutan, tak sa s tým skutočne dá žiť. Je to prirodzené, že ľudia sú rôzni, majú svoje názory a nie každý sa stretne s tým tvojim, a tak je naozaj úplne v poriadku, že nie každý človek, čo sa vyskytne v živote tvojej drahej polovičky ťa bude zbožňovať. Hlavne, že sa zbožňujete vy dvaja.
4. Fotky na sociálnych sieťach
Sme na dovolenke. Papáme. Kakáme. Láska mi doniesla darček. Láska mi škrabká chrbátik. Láska mi šklbe mobil z ruky, lebo už má toho ideálneho partnerského života, ktorý sa snažím prezentovať na internete plné zuby, a rád by si večer pozrel futbal bez toho, aby som mu fotila nohy v deravých ponožkách a delila sa o ne so svetom. A nielen láska má toho plné zuby, ale aj deväťdesiat percent ľudí z tvojho zoznamu virtuálnych priateľov. Áno, si zaľúbená, áno, ten druhý je stelesnená dokonalosť a bolo by hriechom, keby si o tom neinformovala celé svoje široké okolie. Ale čo je veľa to je moc. Funkčnosť vzťahu nestúpa priamoúmerne s množstvom postnutých fotografií kde si navzájom cucáte mandle. Fakt nie.
5. Držanie za ruky
Predstav si to – leto, tridsať stupňov, na oblohe niet jediného mráčika a tvoje potné žľazy produkujú toľko tekutiny, že by ich mohli šikovne zamestnať ako ekologický zavlažovač v najbližšej botanickej záhrade. A do toho kráčaš so svojou spriaznenou dušou po nábreží, priame slnko ti rozpaľuje lebku a ona sa chce držať za ruky. Romantika jak hovado. Lebo nie je nič krajšie ako prilepiť sa jeden o druhého ulepenými a spotenými dlaňami… Možno hádam len to, keď má jeden z vás ledva meter a pol a druhý by mohol svojou výškou hravo konkurovať aj Eiffelovej veži, takže jeden z vás má hornú končatinu poohýbanú do neprirodzených uhlov, aby na ňu ten druhý vôbec dočiahol. Perfektné. Proste perfektné.
Titulná fotka: pexels.com
