Každý sníva o tom, že raz príde k obrovskému množstvu peňazí len mávnutím čarovného prútika. Niekto kvôli tomu neustále skúša športku, niekto… skúša skôr nelegálne metódy. Tie zväčša zahŕňajú niekoľko zbraní, podozrivých dodávok, prepracovanú taktiku a hlavne banku.
V EMEFKA ti prinášame 5 najzaujímavejších lúpeží, ktoré sa kedy udiali. Ale pozor, neber si z toho príklad!
1. Krádež v Múzeu Isabelly Stewart Gardner
Isabella Stewart Gardner bola známa zberateľka umenia, ktorej zbierka sa dočkala samostatného múzea. V roku 1990 však múzeum prišlo celkovo o 13 umeleckých diel, ktoré boli ukradnuté za skorého rána a bez odhalenia páchateľov. Do dnešného dňa sa nepodarilo získať ani jeden kúsok odcudzeného umenia, ktorého cena by mohla prevyšovať 409 miliónov eur. Medzi odcudzenými maľbami sa totižto nachádzali diela od maliarov, ako je Rembrandt, Degas alebo Manet. Ako sa páchateľom podarilo ukradnúť také umelecké bohatstvo?
V neskorých večerných hodinách boli videní dvaja muži v policajných oblekoch neďaleko múzea. Svedkovia ich považovali za presvedčivých policajtov, nikomu neprišli podozriví. Múzeum v tej dobe strážili dvaja mladí strážnici, Rick Abath a Randy Hestand. Tej noci si Abath všimol problémy s alarmom, ktorý neustále signalizoval dym v expozičných miestnostiach. Ráno, o jednej hodine, zazvonili strážnikom dvaja policajti, ktorí prišli údajne skontrolovať nahlásenú rušivú činnosť v múzeu. Hoci Abathovi neprišlo, že by sa ktosi okrem neho a kolegu nachádzal v múzeu, policajtov vpustil dnu. Usúdil, že by sa niekto predsa len mohol pohybovať v areáli alebo na streche múzea. Mladý strážnik nechal policajtov osamote.
Do Abathovej kancelárie neskôr dorazili policajti a strážnik si všimol prvé podozrivé znaky, ako napríklad falošné nalepené fúzy na jednom z policajtov a neobvyklé správanie oboch mužov zákona. Bolo však neskoro. Lupiči premohli nielen Abatha, ale aj Hestanda, ktorý prišiel do kolegovej kancelárie tiež. Muži strážnikov zviazali a prelepili im ústa, pričom si prezreli ich osobné dokumenty. Získali tak informácie o ich bydlisku a vyhrážali sa im, že ak prezradia akúkoľvek informáciu, tak si nájdu ich rodiny.
Celá lúpež trvala 81 minút. Muži odstránili aj väčšinu nahrávok, ktoré zachytávali ich príchod do múzea. Hoci mala polícia veľa tipov na možných podozrivých, ani jeden sa neukázal ako rozhodujúci. Dvaja muži sú tak doteraz na úspešnom úteku pred zákonom.
2. Antverpská krádež storočia
Jednou z najväčších lúpeží modernej doby je krádež diamantov a iných vzácnych kovov v belgických Antverpách v roku 2003. Stál za ňou Leonardo Notarbartolo, skúsený manipulátor a stratég.
Aby Notarbartolo získal dôveryhodnosť, vystupoval pred autoritami v Svetovom diamantovom centre ako taliansky obchodník s diamantmi. Celkovo išlo o zdĺhavú lúpež, na ktorej bola najdôležitejšia príprava. Tá zabrala zhruba 18 mesiacov. Počas prípravy sa postupne zbavovali jednotlivých ochranných systémov, Notarbartolo pracoval v tíme profesionálnych zlodejov. Vyvinuli spoločne stratégiu, ako sa dostať k bohatstvu obrovských rozmerov.
Tím piatich mužov neunikal spravodlivosti dlho. Minimálne Notarbartolo nie. Súd ho odsúdil na 10 rokov väzenia. Veľmi rád sa pochválil, že sa jemu a jeho tímu podarilo ukradnúť diamanty a drahé kovy vo výške 10 miliónov eur. Údajne pracovali pre zámožného obchodníka s diamantmi, ktorého totožnosť Notarbartolo neprezradil. Taktiež neprezradil totožnosť svojich štyroch spolupáchateľov. Hovoril o nich len v prezývkach.
3. Lúpež v Banco Central vo Fortaleze
Čím je brazílska lúpež taká zaujímavá? Jednoznačne čiastkou odcudzenej hotovosti a spôsobom, akým sa lúpežníci dostali k hotovosti. V tomto prípade ide o čiastočne vyriešenú lúpež, centrálna banka v Brazílii sa tak dočkala svojho trpkého šťastného konca. Ale postupne.
V roku 2005 sa gang rozhodol prepadnúť banku a odcudziť hotovosť vo výške 160 miliónov dolárov (ekvivalent k dnešným 178 miliónom eur). Potrebovali na to 3 mesiace plánov a kopania. Áno, dobre čítaš. Gang si prenajal nehnuteľnosť neďaleko banky, pod ktorou začal kopať 78 metrov dlhý tunel rovno do priestoru pod bankou. Nikomu neprišlo podozrivé, že z nehnuteľnosti sa pravidelne odnášajú obrovské množstvá zeminy. Koniec-koncov, budova bola prenajatá spoločnosťou poskytujúcou terénne úpravy.
Tunel bol široký 70 centimetrov a nachádzal sa 4 metre pod povrchom. Bol vybavený vlastným svetlom a aj systémom cirkulácie vzduchu. V deň lúpeže sa gang konečne dostal cez 1,1 metra hrubú železobetónovú podlahu vedúcu rovno do hlavného bankového trezoru.
Od roku 2005 polícia zadržala 54 podozrivých a podarilo sa jej získať zhruba 27 miliónov dolárov späť (22 miliónov eur).
4. Lúpež trezoru v Knightsbridge
Pokiaľ chceš vedieť, kto odcudzil najviac peňazí v histórii, tak by si v prvej historickej päťke lúpeží určite našiel bankovú lúpež z Veľkej Británie. Všetko sa odohralo v pokojnej a značne bohatej štvrti Knightsbridge. Obyvatelia štvrte v roku 1987 ani náhodou netušili, že im čoskoro niekto siahne na ich bankové úspory. Ten niekto mal byť skúsený bankový lúpežník Valerio Viccei. Rodák z Talianska bol nechválne známy a celoštátne hľadaný pre účasť na 50 ozbrojených lúpežiach. Nešlo tak o dlhoprstého príležitostného zlodejíčka. Viccei bol plnokrvný kriminálnik, stál na úplne opačnej strane zákona ako jeho otec, ktorý bol právnik.
Rok po príchode do Veľkej Británie v roku 1986, kde sa skrýval pred krajanmi, ktorí ho doma urputne hľadali pre jeho zločiny, si našiel nový terč. Tým sa stal hlavný trezor v banke vo štvrti Knightsbridge. Našiel si aj hlavného kumpána. Stal sa ním silne zadlžený Parvez Latif, ktorý bol dlhodobo závislý od kokaínu.
Obaja muži oklamali personál rečami o tom, že si chcú prenajať trezor v banke. Zamestnanec ich voviedol do hlavného trezoru, kde muži vytiahli zbrane a ľahko získali prevahu ako nad samotným manažérom, tak aj nad prítomnou bezpečnostnou službou. Kým na prevádzke viselo označenie, že banka je dočasne zavretá, Viccei a Latif spoločne s ďalšími spoločníkmi odcudzili 60 miliónov libier (v dnešnej dobe je to 200 miliónov eur).
Viccei dlho zákonu neunikal. Polícia bola schopná identifikovať jeho krvavé odtlačky prstov. Odsúdili ho na 22 rokov väzenia, pričom bol neskôr v roku 1992 deportovaný do Talianska, kde si odpykal zvyšok trestu. Zo sveta odišiel presne v deň svojho prepustenia, keď zahynul v prestrelke medzi ním a políciou.
5. Krádež lietadla
Do dnešného dňa nemá FBI informácie ani o únoscovi, ktorý sa úspešne zmocnil lietadla Boeing 727. Hoci FBI po mužovi menom D. B. Cooper pátrala 45 rokov, v roku 2016 svoj nekonečný lov na páchateľa zaradila do kategórie odložených prípadov. Nečudo, páchateľ pravdepodobne dožil svoj život v pokoji a mimo chládku väzenskej cely.
V roku 1971 muž v strednom veku dorazil na Portlandské medzinárodné letisko a identifikoval sa ako Dan Cooper. Zakúpil si lístok na 30-minútový let do Seattlu leteckou linkou 305. Na linke lietal Boeing 727-100. Krátko po štarte Cooper podal lístok letuške Florence Schaffner, na ktorom sa údajne písalo, že má pri sebe bombu. Zároveň jej prikázal, aby sa usadila vedľa neho, kde jej ukázal dôkaz svojich slov. Nielenže so sebou skutočne prevážal bombu, požadoval 200-tisíc dolárov (dnešný ekvivalent k 1 miliónu eur), štyri padáky a doplnenie nádrže lietadla po pristátí v Seattli.
Cooper pôsobil vyrovnane a nebolo na ňom badať žiadne známky stresu. Kapitán lietadla vybavil požiadavky s FBI a leteckými autoritami letiska Seattle-Tacoma. Keď lietadlo pristálo a Cooper bol informovaný o splnených podmienkach, rozhodol sa prepustiť všetkých pasažierov a dve letušky. Novým cieľom malo byť Mexico City s prestávkou na natankovanie v Rene v Nevade. Boeing 727 sa zdvihol len s 5 ľuďmi na palube. Krátko po ďalšom štarte sa mali všetci príslušníci personálu zavrieť do kokpitu, pričom Cooper zostal v časti pre pasažierov. Netrvalo dlho a v lietadle sa zmenil tlakový pomer. Niekto otvoril dvere nákladného priestoru lietadla.
Až po pristátí sa ukázalo, že Cooper už na palube nebol. Vyskočil s padákom a peniazmi práve cez nákladný priestor. Nie je jasné, kde presne vyskočil a či sa mu podarilo zoskok prežiť. Na palube po ňom síce ostalo niekoľko stôp, okrem toho… nič.
Samostatný článok o prípade Dana Coopera nájdeš tu
