Pred nejakým časom sme ti už na Emefka priniesli 5 mrazivých prípadov údajných mimozemských únosov. Keďže však týchto podivných svedectiev máme viac, vraciame sa s pokračovaním. Opäť si predstavíme 5 bizarných príbehov, ktoré presvedčili mnohých ľudí v tom, že vo vesmíre nie sme celkom sami. Iní však ostávajú skeptickí. Ku ktorému táboru sa pridáš?

1. Whitley Strieber

Whitley Strieber (ročník 1945) je spisovateľ, ktorý sa v domovskej Amerike preslávil svojimi hororovými románmi The Wolfen či The Hunger. Píše však aj v žánri science fiction a okrem toho je aj autorom knihy Communion, ktorá je podľa Striebera skutočným príbehom jeho stretnutia s mimozemšťanmi.

On sám tieto bytosti nazýva „návštevníkmi“ (keďže nemôže potvrdiť, či naozaj ide o mimozemšťanov) a prvýkrát bol nimi podľa svojich slov unesený zo svojej chaty v lesoch 26. decembra 1985.

Strieber mal zažiť pocit „strateného času“, ktorý popisuje mnoho údajných obetí mimozemských únosov. Prebral sa totiž uprostred lesov a nevedel, ako sa tam dostal. Nepamätal si, čo sa s ním dialo a tieto udalosti sa začali vyplavovať na povrch až počas hypnotických sedení pod dohľadom Dr. Donalda F. Kleina.

V nich si Strieber spomenul, že bol zo svojej chaty unesený do lietajúceho taniera, kde bolo hneď niekoľko neľudských bytostí. Mali obrovské čierne oči a vykonali na ňom niekoľko pseudo-lekárskych experimentov. Do jeho mozgu mali vpichnúť ihlu, odobrať mu krv z končeka prsta a do análneho otvoru zasunúť nejaký neznámy objekt.

Dr. Klein po vypočutí týchto bizarných udalostí u Striebera diagnostikoval epilepsiu temporálneho laloku. Medzi jej symptómy patria aj halucinácie. Strieber túto diagnózu neprijal a trval na tom, že sa stal terčom únosu neznámych „návštevníkov“.

O svojich zážitkoch napísal niekoľko ďalších kníh a jeho príbeh sa stal námetom aj pre celovečerný film Communion z roku 1989, kde si Striebera zahral Christopher Walken. Strieber sa aj dnes zúčastňuje rôznych konferencií UFO, kde o svojich zážitkoch hovorí. Spolu s manželkou Anne žije Kalifornii.

2. Robert Taylor

V roku 1979 malo dôjsť k mimozemskému incidentu v blízkosti mesta Livingston, v oblasti West Lothian v Škótsku. Terčom bol lesník Robert Taylor. Ten vypovedal, že 9. novembra 1979 šoféroval svoje nákladné auto, ktoré následne odparkoval a vydal sa lesnou cestou aj so svojím psom.

Neskôr si všimol, že nad lesom sa vznáša „lietajúca kupola“, ktorá mala podľa Taylora viac ako 6 metrov. Jej povrch bol tmavý a zdalo sa, že ide o kovový materiál s drsnou textúrou. Taylor podľa vlastných slov zacítil silný a nepríjemný zápach a následne sa z kupoly vysunuli dva menšie prístroje a začali ho ťahať smerom k vznášajúcej sa kupole.

Taylor stratil vedomie. Keď sa prebral, ležal na zemi uprostred lesa a jeho pes pobehoval okolo neho. Na oblohe už nevidel žiadne zvláštne objekty. Nedokázal však rozprávať a veľmi ho bolela noha. Vrátil sa k autu, ale nemohol naštartovať. Domov tak dorazil pešo.

Jeho manželka potvrdila, že Taylor prišiel domov otrasený a jeho šaty boli na rôznych miestach roztrhané. Polícia neskôr našla na mieste údajného únosu zvláštne porušenú zem. Prípad vyšetrovali ako napadnutie.

Skeptici Taylorovmu príbehu príliš neverili a poukazovali na to, že sa mohol stať obeťou halucinácií. Mnohí poukazovali na to, že Taylor mal s najväčšou pravdepodobnosťou epileptický záchvat, ktorý ho zrazil na zem, kde stratil vedomie.

Samotný Taylor však až do svojej smrti trval na tom, že jeho príbeh je pravdivý. Za pravdu mu dali aj viacerí ufológovia, podľa ktorých je Taylorov prípad možno „jeden z mála prípadov stretnutia s UFOm, ktorý môže byť skutočný“.

3. Charles Hickson a Calvin Parker

Prípad Charlesa Hicksona a Calvina Parkera sa v ufologických kruhoch označuje aj ako „Únosy z Pascagouly“. K údajným mimozemským únosom malo dôjsť v roku 1973 v meste Pascagoula v americkom Mississippi. Celý incident sa údajne odohral 11. októbra večer. Vtedy si 42-ročný Charles Hickson a 19-ročný Calvin Parker vyrazili na rybačku.

Odrazu začuli zvláštny bzučivý zvuk a oboch oslepili silné modré svetlá. Nad zemou sa vznášal záhadný tanier, z ktorého následne vyšli tri neľudské bytosti. Podľa výpovedí sa podobali robotom, ale mali veľmi vráskavú pokožku. S mužmi nijako nekomunikovali ani nevydávali žiadne zvuky.

Hickson a Parker boli paralyzovaní a nedokázali sa pohnúť, stále však vnímali. Obaja boli vzatí do lietajúceho taniera, kde ich bytosti skúmali. Hickson popísal interiér taniera ako veľmi svetlý. Svetlo podľa neho sálalo zo stropu, zo stien aj z podlahy.

Po sérii experimentov boli obaja muži prepustení a vrátení na rovnaké miesto. Obaja boli v šoku, ale rozhodli sa celý incident oznámiť polícii. Z ich prípadu sa stala senzácia a bola mu venovaná veľká pozornosť médií. Hickson sa podrobil aj skúške na detektore lži, podľa ktorého hovoril pravdu.

Skeptici však tento test spochybňovali, keďže ho viedol neskúsený odborník a Hickson ďalšie sedenia so špičkovými odborníkmi na detektor odmietal. Podľa skeptika Joea Nickella je celý príbeh buď zámerným podvodom alebo sa Hickson dostal do stavu takzvaného „bdelého sna“.

4. Únosy v meste Allagash

K únosom v meste Allagash v americkom štáte Maine malo dôjsť v roku 1976. V centre celého príbehu stoja bratia Jim a Jack Weinerovci, ktorí mali byť aj s priateľmi Charlesom Foltzom a Charlesom Rakom unesení mimozemšťanmi. Stať sa tak malo 20. augusta 1976, keď sa všetci štyria vydali táboriť do lesov v blízkosti mesta Allagash.

Počas druhej noci si štyria muži všimli na oblohe zvláštne guľovité svetlá, ktoré považovali za lietadlo. Počas tretej noci sa rozhodli vyraziť na jazero Smith Pond, aby si zachytali ryby. V tej chvíli sa však objavilo podobné svetlo ako počas druhej noci a začalo sa k nim približovať.

Muži začali okamžite pádlovať k brehu a ďalšia ich spomienka je len to, ako bezradne stoja na brehu vedľa vyhasnutého ohňa. Boli zmätení a nespomínali si, čo sa stalo, ani na to, ako sa dostali na breh. Na druhý deň ráno sa zbalili a odišli domov.

Až po niekoľkých rokoch, keď Jack Weiner len o vlások unikol smrti v dopravnej nehode, sa začali hrozné spomienky vyplavovať na svetlo. Jack začal byť po nehode trápený nočnými morami a víziami bytostí s obrovskými očami, štyrmi prstami a zvláštne tvarovanými hlavami, ktoré jeho a jeho priateľov v osudnú noc 20. augusta uniesli a skúmali na palube lietajúceho taniera.

Následne sa Jack a jeho priatelia podrobili hypnóze, počas ktorej všetci vypovedali, že naozaj boli unesení mimozemšťanmi. S odstupom času sa jeden z mužov, Charles Rak, priznal, že celý príbeh je podvrh. Zvyšní traja však dodnes trvajú na tom, že sa celý incident stal.

5. Hilary Porter

Hilary Poter je 71-ročná žena z Veľkej Británie, ktorá sa podľa vlastných slov stala terčom mnohých mimozemských únosov. Poter doslova tvrdí, že bola pravidelne unášaná mimozemšťanmi „viackrát, než vôbec dokáže spočítať“. O jej prípade priniesol článok aj denník Mirror.

Celé sa to malo začať, keď mala len päť rokov. Hrala sa vo vysokej tráve na poli za ich domom, keď si všimla, že sa k nej približuje bytosť podobná jašterici.

Podľa Hilary nebola bytosť príliš vysoká, ale silná. Bytosť schmatla Hilary za ruku a odviedla ju do taniera, ktorý bol skrytý hlbšie v poli. V tanieri sa nachádzali ďalšie mimozemské bytosti. Malú Hilary vyzliekli a položili na akúsi posteľ. Následne si Hilary vybavovala šialenú bolesť, ktorú jej bytosti spôsobili nejakým ostrým predmetom. Potom stratila vedomie.

Od tejto udalosti mala byť Hilary Poter unášaná pravidelne. Po týchto únosoch prežívala fenomén „strateného času“ a na jej tele sa objavovali neznáme škrabance a modriny. Začala tiež trpieť migrénami a cítila sa chorá. Skeptici pravdaže nad príbehmi Hilary Poter len dvíhajú obočie a tvrdia, že Poter nemá v rukách žiadny dôkaz. Podľa nich tak ide o obyčajné výmysly.

Síce tvrdí, že má v uchu akýsi kovový implantát, ale podľa jej lekára ide len o ušný maz. Hilary začala v 90. rokoch vyhľadávať ľudí, ktorí majú podobné skúsenosti a to ju podľa jej slov dostalo z mučivej osamelosti a depresií. K únosom podľa nej dochádza stále, ale je ich už výrazne menej. Zo skeptikov si ťažkú hlavu nerobí. „Len preto, že ste niečo nevideli, ešte neznamená, že to neexistuje,“ odkázala im.

Ak ťa táto téma zaujala, prečítaj si aj 1. časť o údajných únosoch mimozemšťanmi.