Nákup v potravinách. Keď si odmyslíme nešťastný týždeň pred výplatou, keď so značnou dávkou sebazaprenia držíš nedobrovoľnú hladovku, absolvuješ ho pravidelne. Že by si to práve miloval, sa však povedať nedá. Túto, za iných okolností celkom pokojnú činnosť, ti totiž často znepríjemňujú situácie ako tie, ktoré sme v dnešnom článku s pomocou nášho šikovného ilustrátora načrtli. Poďme sa na ne teda pozrieť.
1. Debatný krúžok dôchodcov
„A tá naša Mirka teraz študuje v zahraničí,“ hovorí jedna babička v kvetovanej rovnošate druhej a všetko by bolo v najväčšom poriadku, keby sedeli v parku na lavičke a krížovkami odháňali komáre. Lenže nesedia. Namiesto toho stoja rovno pri vchode, vozíkmi obojsmerne blokujú prevádzku a očividne im ani nenapadlo, že sem zvyšné osadenstvo supermarketu neprišlo stráviť mladosť.
„S dovolením,“ snažíš sa im slušne naznačiť, že by ich ctené pozadia spôsobovali podstatne menšie škody o meter vedľa. Márne. Buď ťa nepočujú, alebo očakávajú, že od jedu vzlietneš, no nepohnú sa ani o milimeter. „Fíha. Ja som vždy hovorila, že z toho dievčaťa niečo bude.“ Kto by to bol povedal, že bežná návšteva potravín zvyšuje riziko infarktu o 750 percent.
2. Tak blízko a zároveň tak ďaleko
Klasika. Večerná špička, pracujúci ľud vypustili z kancelárií do voľnej prírody, a keď sa kolektívne všetci nahrnuli do obchodov, ako vždy ich to zastihlo nepripravených. Tristo ľudí, vozy plné žrádla a otvorené pokladne? Slovom dve. Je to bieda, ale rozhodne nemôžeš povedať, že by ťa to prekvapilo.
Už v tom máš prax. Okamžite prepínaš do módu „výpočtové stredisko“ a v hlave kalkuluješ, z ktorého radu máš väčšiu šancu vyviaznuť ešte pred dôchodkom. Rad A – desať ľudí, málo vecí, jedna mamička s kočíkom a nula dôchodcov. Rad B – piati ľudia, všetci týždňový nákup, vekový priemer šesťdesiat päť.
Volíš rad A, veci sa hýbu závratným tempom a svetlo na konci tunela žiari jasnejšie ako kedykoľvek predtým, až… BUM. „Zamestnanec 365, dostavte sa na informácie!“ Smutne sleduješ, ako pokladník, do ktorého si vložil všetku dôveru, vstáva, odchádza a mizne v diali… Môžeš mať takúto smolu?!
3. Ani obísť, ani preskočiť
Desať centimetrov. Presne o toľko by musel tento milý pán posunúť svoju telesnú konštrukciu, aby netvoril živú blokádu medzi tebou a poondiatym balením syra, kvôli ktorému tu asi zapustíš korene. No on sa nehýbe. Jednou rukou si škrabe pokročilú plešinu, druhú má vrazenú vbok a húta. Eidam alebo ementál? Dvesto gramov alebo tristo? Byť či nebyť? To sú otázky…
4. Úplne zbytočná prechádzka
Vesmír má skutočne absurdný zmysel pre humor. Po tom, čo si sa takmer čelne zrazil s upratovačom na tom jeho parádnom vozíku, po tom, čo si sa lakťami predral cez dav ľudí pri bravčovom v akcii, po tom, čo si potil krv a takmer prišiel o posledné zvyšky zdravého rozumu.
Po tom všetkom. PO TOM VŠETKOM si sa konečne dostal k regálu s jedinou vecou, kvôli ktorej si to všetko absolvoval, a on zíva prázdnotou. Život je krásny. Život je fajn.
5. Krycie meno parný valec
„Všetko bude?“ Drc. „Ešte jedny marlborky červené.“ Drc. „Jedenásť päťdesiat.“ Drc, drc, DRC. Každý ho už stretol. Buď má h*vno na zákrute, rodiacu ženu v aute alebo je to skrátka len kolosálny kretén, ktorý kdesi medzi regálom so šunkou a pokladňou nadobudol pocit, že keď ti vozíkom vyrazí obličky, tak sa dostane na rad o stotinu sekundy rýchlejšie.
Ani sa nesnaží predstierať, že to bolo omylom. Pohľadom ti vypaľuje dieru do chrbta a v sekunde, keď odlepíš kartu z terminálu, ti už divže nestojí rovno na hlave. Za normálnych okolností si možno mierumilovný človek, ale v tej rane máš sto chutí otrieskať mu ten vozík o hlavu. A naozaj od toho nemáš ďaleko.
