4. Keď ti mama dezinfikovala rozbité koleno
Liepať sa po stromoch a jazdiť bez rúk na bicykli bola sranda… kým si nehodil papuľu a nenatiahol sa na betóne aký dlhý, taký široký. Pred kamošmi si to hral na drsného, rozbité koleno, je tam toho, ale len čo sa za tebou zabuchli dvere bytovky, už si reval, akoby ťa z kože drali. To si nevedel, že skutočné peklo ťa ešte len čaká.
„Poď, musíme to vydezinfikovať,“ povedala mama, a ešte si ani nestihol zajačať na protest, už sa ti do otvorenej rany vsakovala tekutina namiešaná hádam Satanom osobne. Štípalo to ako fras. A skoro si sa zložil.
5. Keď si musel dojedať grc zo školskej jedálne
Jedna z vecí, ktorú si ani retrospektívne nepochopil, je, prečo boli učiteľky také posadnuté prázdnymi taniermi. Mohlo im to byť tri-päť. Neboli to ich peniaze, ktoré si svojou neochotou cmúľať UHO zo slizkého kusu podrážky mäsa vyhadzoval do luftu, napriek tomu sa tvárili, akoby práve od toho záviselo, koľko im v apríli vrátia na daniach. Teda, niežeby si o tom v tom čase niečo vedel.
Tiež tam jedli. Veľmi dobre vedeli, že to, čo vám kuchárky kydajú na tácku, podchvíľou hraničí s pomyjami, a aj keby nie, všadeprítomná aróma, z ktorej sa ešte aj ľuďom v okolitých bytovkách ježili chlpy, im to mohla celkom solídne načrtnúť. Ale ony si nedali pohov. Stáli tam, prepaľovali ťa pohľadom a v duchu pravdepodobne uzatvárali stávky, kedy ti to začne liezť ušami.
