Keď si bol malé decko, jediné, čo si chcel, bolo dospieť. Chcel si byť veľký, robiť si čo chceš, mať peniaze na kupovanie hier, pozerať filmy po desiatej… a potom si vyrástol a zistil, že väčšina z toho je vlastne dosť nah*vno. Akurát ti pribudla kopa povinností, lebo s vyšším vekom, prichádza väčšia zodpovednosť. A máš chuť sa občas vymeniť s deťmi v tvojom okolí, lebo ešte nevedia, čo je to nájom, dane a vzťahy, kde toho druhého neťaháš za vlasy. Jedine že by chceli.
1. „Veď je malý, nechajte ho“
Keď si bol dieťa, mohol si robiť hocičo. A síce si každému liezol na nervy, nikto ti na to nemohol nič povedať. Keď ti bolo moc teplo, alebo si sa jednoducho cítil príliš stiesnene, oblečenie šlo dolu. Pokojne aj v strede ulice. Rovnako aj s chodením na wécko, pretože pre teba bolo wc celý svet. Neexistoval strom v tvojom obľúbenom parku, ktorý si neošťal. A no a čo, že aj gate boli potom trochu mokré, však to vyschne. Tiež si sa bez hanby mohol nielen špárať v nose, ale rovno aj utierať šušne do všetkého naokolo, napríklad do maminho trička alebo kamoške do vlasov.
Rovnako aj doma, keď si si chcel tisíckrát za sebou pustiť Barbie girl pesničku, pozrieť po miliónty raz Hľadá sa Nemo alebo si sa chcel hrať so svojimi staršími súrodencami Crasha Bandicoota aj napriek tomu, že si iba mačkal všetky tlačítka ovládaču naraz. Všetci ťa museli rešpektovať.
2. Vyjadrovanie nesúhlasu
Prečo ťa museli všetci rešpektovať? Lebo ak nie, strhlo by sa peklo. Stačilo, aby ti niekto naznačil nesúhlas, a ty si so sebou hodil o zem tak, ako to robíš teraz po dvoch fľaškách vína. Hádzanie sa o zem však malo ešte lepší efekt pred regálmi pri kase, kde mali lízatká s praskajúcim práškom a žuvačky v kotúčoch, ktoré ti mama nikdy nechcela kúpiť. Samostatnou kategóriou a tvojou najsilnejšou zbraňou bolo tiež žalovanie, lebo dospelí boli vždy na tvojej strane a pripravení napraviť každú krivdu.
3. Špeciálne zaobchádzanie
Ak ti niečo chýbalo, stačilo povedať. Všetci sa o teba starali. Nemusel si si variť, chodiť si po vodu, upratovať, či robiť domáce práce. Ľudia ti dali s radosťou všetkého viac ako si potreboval a potom sa pozerali, ako sa napchávaš, a rozplývali sa nad tým, aký si zlatý. Nikto ti nehovoril, že budeš tlstý ako prasa, ak v tom budeš takto pokračovať. A tvoja mama si vždy dala záležať, aby posledný a najžiadanejší kus jedla šiel vždy tebe. Ťuťu ňuňu. Všetci po tebe krivo zazerali a ty si ho ešte schválne zjedol pred nimi a nahlas pri tom mľaskal.
4. Žiadna zodpovednosť
Dnes už máš školu, prácu, oboje… alebo už máš dokonca aj vlastné deti. Vtedy si sa však nemusel starať o nič. Obsahom tvojho povolania bolo sa hrať, rozhadzovať, kúsať mame do rúžov, kresliť po stenách a tajne vyhadzovať jedlo, ktoré ti nechutilo, do koša. Najväčšia tragédia bol spánok poobede, lebo to je nuda a komu by sa to chcelo. Iba každému unavenému dospelému, čo sedí osem hodín v kancli za počítačom a v duchu si nadáva, že večer nešiel spať skôr, lebo už ani osem hodín nestačí.
5. Byť prakticky nezničiteľný
Keď dieťa vylezie na strom a potom z neho padne, iba si opráši kolená, zasmeje sa a veselo si uteká ničiť ostatným ľuďom deň. Keď dospelý vylezie na strom (ak to vôbec zvládne) a padne, vykĺbi si pri tom rameno, zlomí si obidve nohy, chytí počas pádu chrípku a nasledujúce dva týždne je iba cez slamku. Nezranený vyviazneš iba keď ťa chráni aura opitosti.
Tiež si ani nepamätáš, koľkokrát si zjedol niečo zo zeme alebo si sa niekoľko dní stravoval ako medvedík čistotný čo chodí vyjedať kontajnery, a nikdy ti nič nebolo. Teraz ti v kaviarni náhodou popletú sójové mlieko za kravské a už vieš, že v ten deň vyhodíš záchod do vzduchu.
