4. Máš doktorát z podávania vecí
V tejto fáze by možno bolo jednoduchšie nosiť ju permanentne na pleciach. Ale takto z toho vyťažíš aspoň solídne kardio. „Láska?“ počuješ z kuchyne a z tónu hlasu hádaš, či to budú kyslé uhorky, alebo obľúbený hrnček, ktorému ani za toho boha nevie nájsť miesto, na ktoré dočiahne aj bez tvojej asistencie. Na porazenie.
Všetko, čo je vyššie ako na úrovni očí batoľaťa, by mohlo byť rovno na vrchole Empire State Building a malo by to presne rovnaký efekt. Ale ty ju ľúbiš. A tak si sa zmieril s myšlienkou, že či je piatok a či sviatok, keď potrebuje niečo podať, stopuješ misiu, rušíš veľké sr*nie, prestávaš robiť, čo si robil, a ideš jej to podať.
5. Občas sa z nej stáva obor
Na to, aká je maličká, vie niekedy zaberať dosť veľa miesta. Nielen v tvojom srdci, ale – čo nie je úplne na radostný poskok – hlavne u vás v posteli. Na jednej strane by si mohol ušetriť za letenku a pred dovolenkou ju jednoducho šupnúť do príručnej batožiny, na druhej strane idete spať a zrazu je z nej Hulk.
Noha cez teba, ruka v tvojom chrbte, spoločný paplón šľahnutý na zemi, lebo pred minútou sa metala ako špageta zaseknutá vo ventilátore, a spokojne si odfukuje. Ty si všetko, len nie spokojný. Ide ťa rozdrapiť od jedu a reálne zvažuješ, že sa presťahuješ na gauč, čo by na teoretickej úrovni vôbec nebol zlý nápad, ale na tej praktickej? Trčali by ti nohy. Takže nič.
