4. Všetky oči na mne…
Rozprávanie pred ľuďmi nikdy nebola tvoja silná stránka. Hneď v úvode ti ho znechutili ústne odpovede pred tabuľou a odvtedy to už len išlo z kopca. Či už ide o prednášku, alebo prezentáciu na porade, zakaždým máš pocit, že ťa tvoje publikum rozoberá na atómy a každý z nich separátne súdi.
Určite si všimli, že máš pokrčené tričko, že si sa dvakrát zakoktal, že si zaspal s mokrou hlavou a teraz ti idiotsky stojí vlas. Presne to si vravíš, no realita je niekde celkom inde. Polovica z nich ťuká do mobilu, druhá premýšľa, čo bude najbližšie jesť, a ak ti aj niekto venuje pozornosť, určite nerieši tvoju frizúru.
5. Gravitácia
Chodenie po rovnej zemi nie je náročné, len keď máš vypité – aj za triezva vie byť poriadne zákerné. Stačí chvíľa nepozornosti, strategicky umiestnená mláka, ktorá v noci zamrzla, a bum – už ležíš na chodníku, aký dlhý, taký široký. Bolesť z pádu ani nevnímaš, riešiš len to, či ťa náhodou niekto nezazrel.
„Bože, to je trapas,“ hovoríš si v duchu a najradšej by si sa od hanby prepadol. Si si istý, že sa na tebe všetci v rádiuse troch kilometrov rehocú ako zmyslov zbavení. Len čo sa však rozhliadneš po okolí, zistíš, že tam prakticky nikto nie je.