4. Keď má prísť návšteva…
„Vieš o tom, že nepríde kontrola z hygieny?“ pýtala si sa mamy viac-menej v duchu, lebo si nechcela dostať papučou po hlave, zatiaľ čo si vynášala zo svojej izby dvanásť špinavých pohárov. Akoby bola šanca, že sa tam pôjde niekto pozrieť. Jedinou útechou ti bol fakt, že návšteva znamená chlebíčky, no popravde? Bol to celkom solídny úplatok.
Dnes máš pre jej záchvaty upratovania podstatne väčšie pochopenie. Je ti jasné, že hostia neprídu v bielych rukavičkách kontrolovať, aká vrstva prachu sa ti za týždeň nahromadí na stolíku pod telkou, ale predsa. Nechceš si urobiť hanbu. A tak umývaš, utieraš, vysávaš, mopuješ a preventívne to opakuješ ešte trikrát, keby náhodou niekde niečo ostalo.
5. Neporiadok
Neporiadok. Kedysi to bol prirodzený stav vecí okolo teba – veci nie dosť špinavé na práčku a nie dosť čisté na skriňu pohodené na stoličke, taniere so zaschnutými zvyškami jedla nenápadne zasunuté pod posteľou, chumáče vlasov v rohu izby, ktoré ti permanentne spôsobovali infarktové stavy, lebo si si ich v prítmí mýlila s pavúkmi.
Teraz ťa z neho ide rozdrapiť. Hlavne, ak nie je tvoj vlastný. Nie je nič „krajšie“ ako celý deň behať s vysávačom v ruke, len aby drahý prišiel z roboty, zobral si to najtrúsivejšie, čo v kuchyni nájde, a bez taniera si s tým sadol k telke.
„Nezabudol si niečo?“ pýtaš sa ho s vďačnou dávkou pasívnej agresie v hlase, lebo keby si sa pohla, tak ho rovno zaškrtíš. „Hm… ľúbim ťa?“ odpovie a trúsi ďalej. Mohol to byť pekný večer. Ale on ti vyhlásil vojnu.
