Robiť niečo prvýkrát je stopercentnou zárukou katastrofy, a pokiaľ si sa nenarodil ako čistokrvný šťastlivec, tak o tom vieš svoje. Nasledujúce situácie ti budú nepochybne dobre známe. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko stresujúcich momentov, ktoré nemá rád hádam nikto, a sme si prakticky istí, že ty tiež nie. Ktorý je podľa teba najhorší?
1. Prvýkrát bez rodičov v zahraničí
„Gut vetr, kain problem,“ išiel si Stanislav Řezáč v tom povestnom trojjazyčnom interview, ktoré dodnes baví celý národ, a teba skoro vykotilo zo stoličky. Ten smiech ťa rýchlo prešiel. Hneď, ako si vytiahol päty zo Slovenska a čelne sa zrazil s krutou skutočnosťou, že aj jeho „šušn“ je lepšie ako arzenál cudzojazyčných slov, ktoré si si do príručnej batožiny včera hodil ty.
Nuž, karma je zdarma. Sedíš v reštaurácii, položky na menu hotová španielska dedina, a pri pokuse objednať si vodu má čašník pocit, že ťa tu dnes ráno vysadilo UFO. A ty vlastne tiež. Veľmi sa snažíš vydolovať z pamäti niektorú z užitočných fráz, čo vám angličtinárka opakovala stále dookola so slovami „toto musíte vedieť aj o polnoci“, a nič. Nula bodov. Prázdno.
2. Prvýkrát na návšteve u budúcich svokrovcov
Naivne si si myslel, že po prvom dni v škole, keď si sa musel predstaviť spolužiakom a na povel zo seba vysúkať jednu zaujímavosť o svojom inak veľmi nezaujímavom živote, už nič trápnejšie nepríde. Lenže to si ešte netušil, že sa jedného dňa budeš musieť predstavovať rodičom svojej frajerky. A že jej mama pripraví kapustovú polievku. A že sa z nej dos*rieš ako lion.
Vďaka svojmu nespoľahlivému črevu máš pomerne bohaté skúsenosti s tichým vyprázdňovaním v absolútnom antisúkromí záchodovej kabínky obchodného centra, v ktorom jedinej živej duši nenapadlo púšťať na hajzloch hudbu. Ale toto je iné. Horšie. OMNOHO HORŠIE.
Keď ti ujde na verejných záchodoch, proste stačí počkať, kým všetci svedkovia odídu a nikto sa nikdy nedozvie, akú má ten ritný trombón tvár. Tu taký luxus nemáš. Vrátiš sa do obývačky a celá jej família to má vpísané v tvári – počuli, ako si si prdol. A veľmi zreteľne.
3. Prvýkrát vo verejnej saune
Zo všetkých tvojich debilných nápadov bol toto hádam ten najdebilnejší (a to si raz s tromi promile v krvi skúšal preskakovať plot, lebo si si zabudol kľúče od domu). Sauny nie sú pre každého. Je tam tristo stupňov, človek má bezmála pocit, že skape, kopa nahých ľudí, a čo je najhoršie, tak akosi prirodzene sa očakáva, že ty budeš jedným z nich.
Nie. Nie, nie, nie, nie, nie. Proste nie. Držíš sa uteráka ako kliešť, že ti ledva prekrvuje prsty, a hoci ti je na teoretickej úrovni jasné, že ťa tu má každý v paži, na tej praktickej by si sa radšej posadil rovno do tých žeravých uhlíkov, ako sa ho vzdal. Pripomeň si ešte raz, načo si sa tam vlastne trepal? Aha. Jasné. Zdravotné benefity.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
4. Prvá cesta vlakom na neznáme miesto
Po tom, čo si raz na strednej vypočítal rovnicu s dvomi neznámymi, si si povedal, že ťa už len tak niečo nevyvedie z miery, ale stačila jedna cesta vlakom, aby si pochopil, že si sa značne precenil. Nalodiť sa do vlaku a čakať na svoju stanicu nie je jadrová fyzika, ale… ale keď raz nevieš, kam ideš, tak proste nevieš, kam ideš.
Si pripučený na prostrednom sedadle, z jednej strany dedko, ktorý ti od radosti uštedrí lakťovku vždy, keď sa mu podarí vyplniť políčko v sudoku, z druhej decko so zabudovaným megafónom a je ti hej. Snažíš sa vykúkať z okna, aspoň trochu sa zorientovať, ale v tej rýchlosti je to prakticky len jedna veľká jednoliata machuľa. Nemal si už náhodou vystúpiť?!
5. Prvý deň v práci
„To je Jožo, za ním choď, keď sa ti pos*rie počítač. To je Katka, tá je tupá ako tágo, ale aspoň prvé dva týždne sa tvár, že to nevieš. To je Maroš. Áno, ten s tými slnečnými okuliarmi. V interiéri. Nerieš. A tam sedím ja,“ ukazuje na jeden z milióna stolov chalanisko, ktorý ťa dostal na starosť a očividne z toho skáče od radosti dva metre do vzduchu.
Tak veľmi sa snažíš absorbovať všetky informácie, čo na teba sype, až si v konečnom dôsledku nepamätáš vôbec nič. „Nejaké otázky?“ pýta sa ťa, zatiaľ čo pohľadom hypnotizuje kávovar, a človek nepotrebuje tri vysokoškolské tituly, aby mu došlo, že keď povieš áno, rovno ťa obratom šmarí von z okna. „Nie,“ vysúkaš zo seba a potíš sa ako somár v kufri. „Všetko v pohode.“ Lenže nič nie je v pohode. Vôbec nič nie je v pohode.
