Detstvo. V spomienkach krásne bezstarostné časy, keď ti niekto ráno sám od seba urobil kakao, predsa sprevádzali chvíle, na ktoré by človek najradšej zabudol. Ale to sa nestane. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií z detstva, ktoré ťa aj v dospelosti prenasledujú v nočných morách. Minimálne číslo dva určite.
1. Keď si musel otcovi držať baterku
V niektorých afrických kmeňoch chlapci počas skúšky dospelosti behajú po žeravých uhlíkoch, v iných musia jednou kopijou skoliť leva. Slováci? Slováci držia baterku. A nech si hovorí kto chce, čo chce, keď je otcova žila na čele na hrane explózie, lebo už dve hodiny nevie zistiť, prečo to tak debilne chrčí, aj toto je boj na život a na smrť.
Pomáhať otcovi s opravou auta je skvelá skúsenosť do života, vďaka ktorej za desať minút zistíš to, čo ti v škole nepovedia za deväť rokov – niekedy si snahu môžeš strčiť do prdele. „Kristepane, ako to držíš? Veď nevidím ani ch*ja,“ syčí cez zaťaté zuby a ty so slzami na krajíčku a kŕčom v ruke držíš ako hluchý dvere. Boh ti je svedkom, že si dal do toho všetko. A aj tak to nebolo dosť.
2. Keď ťa niekto utieral oslineným prstom
Osudová chyba. Pre niektorých hodnoverný opis bývalej, no tebe sa toto slovné spojenie viaže s úplne inou životnou traumou. „Neprosíš si zmrzlinu?“ spýtala sa ťa teta v jedno horúce letné popoludnie, a mohol to byť najkrajší deň tvojho života. Mohol si si spokojne spapať zmrzlinu, pochrúmať kornútik a odcupitať domov, namiesto toho si sa zasr*l od hlavy až po päty a vyslúžil si PRST. DÉMONICKÝ PRST.
Tvoja neschopnosť trafiť jedlom do vlastnej huby ťa tentoraz vyšla draho. Vreckovky sú pre outsiderov – životom ostrieľaná žena ako tvoja teta mala zbraň úplne iného kalibru. „Poď sem,“ zavelila. A potom ťa poumývala naslineným prstom. Fuj. FUJ. Ešte teraz cítiš, ako to lepí.
3. Keď si musel prehltnúť tabletku
A nielen takú hocijakú tabletku. Najväčšiu tabletku na svete. Nech už jej rozmery odsúhlasil ktokoľvek, očividne v živote nevidel priemer detského hrdla inde ako na papieri. Tá sviňa bola veľká ako futbalová lopta a zjavne sa zaprisahala, že sa nedožiješ puberty.
Najdôležitejšie je mať stratégiu. Zlomiť ju na polovicu, pripraviť si vodu, zhlboka sa nadýchnuť – nie je to predsa jadrová fyzika. Odhodlaný nezapísať sa do dejín ako kapitán zbabelcov si si ju hodil na jazyk, zapil a ona skĺzla. O dva milimetre. Tam sa zasekla, rozložila tábor, vytiahla špekáčiky a fakt, že človek bez prívodu kyslíka dlho nevydrží, jej vonkoncom žily netrhal. Krásny to deň, keď si sa pri zrážaní horúčky skoro zadrhol.
4. Keď ti mama dezinfikovala rozbité koleno
Liepať sa po stromoch a jazdiť bez rúk na bicykli bola sranda… kým si nehodil papuľu a nenatiahol sa na betóne aký dlhý, taký široký. Pred kamošmi si to hral na drsného, rozbité koleno, je tam toho, ale len čo sa za tebou zabuchli dvere bytovky, už si reval, akoby ťa z kože drali. To si nevedel, že skutočné peklo ťa ešte len čaká.
„Poď, musíme to vydezinfikovať,“ povedala mama, a ešte si ani nestihol zajačať na protest, už sa ti do otvorenej rany vsakovala tekutina namiešaná hádam Satanom osobne. Štípalo to ako fras. A skoro si sa zložil.
5. Keď si musel dojedať grc zo školskej jedálne
Jedna z vecí, ktorú si ani retrospektívne nepochopil, je, prečo boli učiteľky také posadnuté prázdnymi taniermi. Mohlo im to byť tri-päť. Neboli to ich peniaze, ktoré si svojou neochotou cmúľať UHO zo slizkého kusu podrážky mäsa vyhadzoval do luftu, napriek tomu sa tvárili, akoby práve od toho záviselo, koľko im v apríli vrátia na daniach. Teda, niežeby si o tom v tom čase niečo vedel.
Tiež tam jedli. Veľmi dobre vedeli, že to, čo vám kuchárky kydajú na tácku, podchvíľou hraničí s pomyjami, a aj keby nie, všadeprítomná aróma, z ktorej sa ešte aj ľuďom v okolitých bytovkách ježili chlpy, im to mohla celkom solídne načrtnúť. Ale ony si nedali pohov. Stáli tam, prepaľovali ťa pohľadom a v duchu pravdepodobne uzatvárali stávky, kedy ti to začne liezť ušami.