September patrí medzi mesiace, ktoré každé ráno organizujú malý sociálny experiment. Slnko svieti, vietor fúka a aplikácia s počasím mení názor každú hodinu. Prvé septembrové dni preto v uliciach vytvárajú módny chaos, aký nedokáže naplánovať ani najodvážnejší návrhár.
Vedľa seba kráča človek v šľapkách, človek v páperovke a rodič zavalený školskými potrebami. Každý prežíva úplne iné ročné obdobie.
Ak sa dobre rozhliadneš, nasledujúcich šesť typov stretneš cestou do práce, školy aj obchodu.
Letný bojovník v šortkách a šľapkách
Kalendár síce ukazuje september, no tento človek podobné administratívne rozhodnutia neuznáva. Leto sa podľa neho nekončí dátumom, ale až chvíľou, keď mu v šľapkách primrzne chodidlo k chodníku. Dovtedy odmieta ponožky, dlhé nohavice aj akúkoľvek diskusiu o bunde.
Ráno má síce husiu kožu a v ruke horúcu kávu, no stále tvrdí, že je „celkom príjemne“. Poobede sa konečne oteplí a on získa dôkaz, že sa obliekol správne. Na dve hodiny zabudne, že cestou do práce takmer prišiel o cit v prstoch na nohách.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneJeho šortky zostávajú v obehu minimálne do októbra. Keď sa ho opýtaš, či mu nie je zima, urazene odpovie, že telo si musí zvyknúť. V skutočnosti už iba nechce priznať, že prehral vojnu s teplotou.
Človek v páperovke, ktorý čakal na svoju chvíľu
Na opačnom konci ulice stojí človek pripravený na január. Páperovku vytiahol pri prvom rannom poklese pod dvadsať stupňov. Zima mu bola už v auguste, takže september vníma ako oficiálne povolenie zabaliť sa do periny s rukávmi.
K páperovke pridá šál a niekedy aj čiapku. Vedľa neho kráčajú ľudia v tričkách, no on sa nenechá zmiasť. Svoj outfit obhajuje vetou, že rána sú už studené. O druhej popoludní potom nesie bundu prevesenú cez ruku a potichu ľutuje všetky životné rozhodnutia.
Ak sa večer ochladí, opäť triumfuje. Bundu si zapne až ku krku a významne sa pozrie na letných optimistov. Presne na tento moment čakal celý deň. Pätnásť minút chladu mu potvrdí, že páperovka bola rozumnou investíciou.
Rodič s tromi taškami a pohľadom vojnového veterána
Začiatok septembra mení bežného rodiča na zásobovacie vozidlo. V jednej ruke nesie výkresy, v druhej prezuvky a na pleci tašku plnú zošitov. Dieťa vedľa neho kráča bez batožiny a pokojne sa pýta, či doma nezabudli lepidlo.
Samozrejme, že zabudli. Zoznam školských potrieb totiž obsahuje položky, ktoré sa v obchode objavujú iba raz ročne a presne vtedy sa vypredajú. Rodič už navštívil tri papiernictvá, dva supermarkety a jedno miesto, kde údajne predávajú správny formát výkresu. Stále však nevie, prečo nestačí obyčajný papier.
Keď konečne všetko kúpi, zo školy príde ďalší oznam. Treba plastelínu, obal nezvyčajnej veľkosti a pracovný zošit, o ktorom nikto predtým nepočul. September ho naučí, že školská dochádzka je tímový šport financovaný dospelými.
Študent, ktorý netuší, kde má byť
Prvý týždeň školy existuje rozvrh skôr ako voľné odporúčanie. Študent má jeho fotografiu v telefóne, no verzia už trikrát prestala platiť. Do školy preto prichádza s vierou, že ho správna učebňa nejako nájde sama.
Na chodbe stretne spolužiaka a položí zásadnú otázku: „Čo teraz máme?“ Spolužiak nevie, ale tvári sa sebavedomejšie. Obaja sa preto pridajú k skupine, ktorá kráča najrýchlejšie. Až pred dverami zistia, že nasledujú hodinu s úplne inou triedou.
Zošity zatiaľ nepotrebuje, pretože všetky predmety si zapisuje na náhodné papiere. Domácu úlohu si odfotí, fotografiu stratí medzi screenshotmi a večer tvrdí, že učiteľ nič nezadal. Školský rok sa začal, no jeho organizačný systém ešte čerpá prázdninovú dovolenku.
Milovník jesene s tekvicovým latte
Na zem dopadne prvý žltý list a tento človek okamžite vyhlasuje jeseň. O päť minút už sedí v kaviarni s predraženým tekvicovým latte a fotografuje ho vedľa dekoratívnej šišky. Vonku je pritom 26 stupňov.
Má pripravený sveter, sviečku s vôňou škorice aj zoznam jesenných filmov. Tekvicové latte mu možno ani veľmi nechutí, no predstavuje vstupenku do novej sezóny. Za penu, sirup a štipku korenia zaplatí sumu, za ktorú by kúpil dve skutočné tekvice.
Keď sa teplota na druhý deň vráti k tridsiatke, svoj jesenný sen odmieta opustiť. Sveter síce nesie v ruke, no nápoj objedná znova. Jeseň preňho nie je počasie, ale estetické rozhodnutie.
Prvé septembrové dni každoročne dokazujú, že ľudia nepotrebujú rovnaké počasie na prežívanie rovnakého ročného obdobia. Niekto sa ešte lúči s letom, iný už mentálne pečie tekvicový koláč. Medzi šľapkami, páperovkou a dáždnikom pritom neexistuje nesprávna voľba, iba rôzna miera neskoršej ľútosti.
Napíš nám do komentára na Facebooku, ktorý septembrový typ vystihuje práve teba. Prípadne prezraď, koľko vrstiev si si dnes ráno obliekol a koľko z nich si už niesol v ruke.
