4. Ten, čo sa rozpráva sám so sebou
Ideálny spolucestujúci, keď sa za tmy vraciaš domov a v autobuse ste dokopy dvaja. On a ty. Ty a on. Očividne s ním niečo nie je v poriadku, popod nos si mrmle niečo, čo môže byť od receptu na segedín po zaklínadlo na otvorenie pekelných brán prakticky čokoľvek, a značne ti naháňa strach. Niekedy je lepšie proste vystúpiť.
5. Ten, čo nemá doma sprchu
„Kristepane, to je smrad,“ hovoríš si medzi júnom a augustom zakaždým, keď nastúpiš do autobusu, ale predsa. Nie je smrad ako smrad. A toto je iný smrad. Tento ekrazit sa mu pod pazuchami marinoval minimálne týždeň a otestovať jeho efektivitu rovno na sedadle vedľa teba mu prišlo ako brilantný nápad.
Všetci vieme, ako vyzerá. Postarší pán, rozopnutá košeľa, húština na hrudi, v ušiach aj v nose, v jednej ruke pivečko a druhou si spokojne hladká pivný pupok, v ktorom by sa mohol ubytovať Dwayne Johnson a ešte stále by ostalo miesto na záhon s muškátmi. Muškáty. Och, čo by si teraz dal za vôňu muškátov.
