Sú veci, pri ktorých by si sa mal cítiť trápne. Napríklad, keď odhadzuješ odpadky na zem, hoci je smetný kôš dva metre od teba, alebo keď nepodržíš dvere človeku za tebou, hoci vidíš, že kvôli tomu pridal do kroku. Ale veci, ktoré nájdeš na našom dnešnom zozname? Pri tých sa trápne cítiť rozhodne nemusíš.
1. Chodenie do fitka
„Ako sa ten stroj vôbec používa?“ pýtaš sa sám seba, zatiaľ čo sa tváriš, že presne vieš, čo robíš. Lenivosť je lenivosť, ale tá väčšinou nie je jediným dôvodom, prečo sa väčšina z nás vyhýba fitku ako čert krížu. Obtiahnuté legíny obopínajú každú rozkysnutú bunku tvojho tela a ty sa nevieš dočkať, ako sa celá tá huspeninová masa začne natriasať, keď s vypätím všetkých síl konečne skočíš na bežecký pás.
„Všetci sa na mňa pozerajú,“ hovoríš si a najradšej by si si hodil činku rovno na hlavu, len aby ten pocit trápnosti aspoň na chvíľu ustal. Nuž, možno áno. A možno nie. Je to bezpredmetné. Nie si tam preto, aby si celému osadenstvu dokázal, že na tom nástroji stredovekého mučenia zabehneš maratón a ani sa nezapotíš.
Si tam preto, aby si nefunel ako sviňa pred porážkou vždy, keď vybehneš po schodoch. Si tam preto, aby si bol zajtra lepší, ako si dnes. Aby si o týždeň vydržal viac, zabehol ďalej, zdvihol vyššiu váhu a nemal pri tom všetkom pocit, že ti srdce vyskočí z hrude a pľúca si odskočia na dovolenku. Nech sa pozerajú. Aspoň bude niekto svedkom tvojho progresu.
2. Hovorenie cudzím jazykom
Nikto učený z neba nespadol, ale, bože, ako si občas želáš, aby to tak bolo. Habkať pred čašníčkou v Chorvátsku v snahe objednať si kávu so šľahačkou je jedna vec, ale rozprávať sa s cudzincom v jeho materinskom jazyku? Úplne iný kaliber.
Čo keď mám stupídny prízvuk? Zlý slovosled? A čo ak to slovo, ktoré si myslím, že viem, čo znamená, znamená vlastne niečo celkom iné? Vieš, čo chceš povedať, a možno to v hlave aj krvopotne naformuluješ, no kvôli všetkým týmto otázkam ostaneš radšej ticho. A prečo?
Ak by za tebou prišiel turista a lámavou slovenčinou sa ťa pýtal na smer, nepovedal by si si: „Bože, to je ale idiot.“ Prišiel by ti rozkošný, ako tam tak bojuje s naším prapodivným skloňovaním, a celkom by si ocenil, že sa vôbec pustil do štúdia takého komplikovaného jazyka. Tak prečo si na seba taký prísny?
3. Používanie verejných toaliet
„Správny gazda domov odnesie,“ hovorí sa prakticky odnepamäti, no nech hodí kameňom ten, komu nikdy neskrútilo črevo uprostred ulice. Kto je, ten vylučuje, a kto vylučuje, ten si občas nevyberá, či doma alebo na záchode v obchodnom centre, kde ako naschvál nehrá hudba a medzi dverami a priečkou je taká fuga, že môžeš s človekom oproti udržiavať veľmi intenzívny očný kontakt.
Prdy sú bežná vec. A ľudia skrátka s*rú. Nemusíš si záchod vystlať tonou toaletného papiera, aby nebolo počuť, ako to čľupne, nemusíš splachovať vždy, keď cítiš, že sa ti z útrob derie veterná smršť číslo štyri, nemusíš sa tváriť, že na rozdiel od ostatných si si tam prišiel len prečítať dennú tlač. Je to toaleta. Všetci ste tam za tým istým účelom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
