4. „Ešte z tohto ti naložím!“
Na Veľkú noc je každému tri-päť, že sa snažíš chudnúť do plaviek. Sprava ťa napchávajú plnenými vajíčkami, zľava obhadzujú veľkonočnou plnkou, pani Helenka z domu od naproti zase upiekla sladkého barančeka. A kto si ty, aby si nosom ohŕňal, keď deti v Afrike zomierajú od hladu?!
Neskutočná žranica, o tom potom, v určitej fáze ti tie vajcia ale začnú liezť aj ušami. Už to nedávaš, tvoj dnešný kalorický príjem sa rovná zástupu stokilových drevorubačov, a s každým ďalším sústom hrozí, že ti roztrhne nohavice. Ale čo narobíš. Ešteže sa „sviatočné“ kalórie nepočítajú.
5. Zbohom, parkety
Tento zvrátenosťou šmahnutý sviatok si okrem žien zvykne vyžiadať aj iné obete – tie tiché, na utrpenie ktorých často nikto neprihliada. Parkety. Plávajúca podlaha je pekný oxymoron, keďže parkety sa s vodou môžu asi tak, ako ty so svokrou, ktorá sa vám bez pozvania nanominovala na letnú dovolenku. Čiže vôbec.
Napáchané škody odhalí až deň po. Chlapci vytriezvejú, ženy si polepia modriny, a keď sa pustia do veľkého upratovania, hľa – parkety v obývačke vyduté ako pohoria TANAP-u. Krása. Hotový prírodný úkaz.
