5 vymyslených historických udalostí, ktoré stále považujeme za pravdivé

Historici a archeológovia si však o nich myslia svoje…

Zdroj: Wikimedia Commons

Kolumbus objavil Ameriku, Newton vynašiel teóriu gravitácie, keď mu na hlavu spadlo jablko, Gréci dobyli Tróju vďaka drevenému koňovi… to sú všetko informácie tak často skloňované, že by nám ani nenapadlo ich spochybniť. o to väčším šokom bude, keď sa dnes dozvieš, že vlastne nie sú pravdivé…

1. Isaac Newton a jablko

K objavu teórie gravitácie anglického vedeckého velikána zo 17. storočia sa viaže malebná historka o spadnutom jablku. Mladý Isaac Newton vysedával pod jabloňou, keď mu zrazu na hlave pristál jeden z plodov a osvietil ho ideou, že na všetky telesá pôsobí akási sila a tá ich priamo priťahuje k zemi.

Príbeh je to pekný, no po tom, čo si ho Newton a jeho nasledovníci trochu prikrášlili, má so skutočnosťou spoločné len málo. Talentovaný vedec začal v roku 1661 študovať na Cambridgskej univerzite, po epidémii moru sa však musel opäť utiahnuť do rodného Woolsthorpe, kde žila jeho matka po boku nového manžela. Tu ďalej bádal po odpovediach na otázky, ktoré naštrbil na univerzite.

Jedného dňa pri prechádzke sadom spozoroval, ako jablká padajú na zem. So zvedavosťou sebe vlastnou sa začal tomuto javu venovať. Chcel vedieť, prečo všetky telesá padajú smerom dole a nie hore, prípadne do boku. O tom, že by mu jedno z jabĺk padlo priamo na hlavu, však neexistuje žiaden dôkaz.

Ďalšie roky strávil Newton formulovaním svojich teórií a v roku 1687 predstavil svetu vo svojom diele Principia všetky tri pohybové zákony.

Wikipedia (https://en.wikipedia.org/wiki/File:Portrait_of_Sir_Isaac_Newton_(4670220).jpg)

2. Gréci a trójsky kôň

Prvá zmienka o trójskom koňovi pochádza z Homérovej Odysei, starogréckeho eposu, ktorý v 24 spevoch opisuje udalosti po veľkej trójskej vojne. Rozpráva príbeh bojovníka Odysea, ktorý ďalších desať rokov po vojne blúdi krajinou, v snahe dostať sa späť na domovský ostrov Ithaka. Pričom čelí množstvu nebezpečenstiev a nástrah.

Po desiatich rokoch neúspešného obliehania Tróje sa Gréci pobrali na odchod a ako dar bohyni Aténe za sebou nechali obrovského dreveného koňa. Trójania ho víťazoslávne vtiahli za hradby a netušiac, že sa v útrobách dreveného tvora zašíva skryté vojsko, začali oslavovať. Keď padla noc a unavení a opití Trójania sa pobrali na spánok, grécki vojaci vyskočili z koňa a svojich sokov pobili.

Čo z tohto je však skutočne pravda? Podľa archeológov časť s dreveným koňom určite nie. Trója vyhorela, na to je hneď niekoľko oficiálnych dôkazov, pozostatky koňa sa však nikdy nenašli. Preto sa domnievajú, že nikdy ani neexistoval a je len výmyslom dotvárajúcim triumfálne víťazstvo Grékov.

Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:The_Procession_of_the_Trojan_Horse_in_Troy_by_Giovanni_Domenico_Tiepolo_(cropped).jpg)

3. Kolumbus a Amerika

Príbeh o Kolumbovom objavení Ameriky pozná každý absolvent hodín dejepisu na základnej škole, keďže toto je jedna z prvých informácií, ktorú sa ti tam učiteľka pokúsi vštepiť. Taliansky moreplavec sa s námornou flotilou v zoskupení troch lodí – Santa Maria, Nina a Pinta pobral naprieč oceánom do Ázie dokázať, že Zem je guľatá.

To však dokazovať nemusel. Už 600 rokov pred naším letopočtom Pytagoras, neskôr aj Aristoteles, hovorili o Zemi ako o obrovskej guli. Podľa historikov je teda isté, že v čase Kolumbovej plavby bola táto informácia dobre známa. Kolumbus sa na základe svojich nesprávnych matematických počtov údajne len domnieval, že je Zem menšia, ako sa hovorí, a takto si to chcel overiť.

Nebol dokonca ani len prvým človekom, ktorý tento nový kontinent objavil. Tým bol nórsky Viking Leif Erikson, ktorému sa to podarilo už o 500 rokov skôr, a to nehovoriac o pôvodných obyvateľoch, ktorí o jeho existencii vedeli ešte oveľa skôr.

Čerešničkou na torte je polemika o tom, že ani známe názvy lodí neboli také, ako ich poznáme. Pôvodné trio nieslo mená La Gallega, Santa Clara a to tretie je, bohužiaľ, neznáme.

Wikipedia (https://en.wikipedia.org/wiki/File:Portrait_of_a_Man,_Said_to_be_Christopher_Columbus.jpg)

4. Romulus a Rémus

Legenda o Romulovi a Rémovi je známa ako Rím sám, no čím hlbšie sa do nej ponoríš, tým je jej pravdivosť diskutabilnejšia. Bratia – dvojičky odchované vlčicou, ich otec bol boh Mars a jeden z nich sa v konečnom dôsledku tiež stal bohom, keď v magickej víchrici zutekal pred vražednou žiarlivosťou rímskych senátorov… to neznie práve dvakrát reálne.

V očiach historikov je už dávno príbeh o dvoch rozhádaných bratoch len zaujímavou legendou. S určitosťou tvrdia, že Remulus nebol skutočnou historickou postavou. Bol vymyslený a meno dostal podľa hlavného mesta Talianska on, nie naopak.

Wikipedia (https://en.m.wikipedia.org/wiki/File:She-Wolf_Suckling_Romulus_and_Remus.png)

5. Einstein a matematika

Einstein patrí k najväčším vedeckým kapacitám, aké kedy uzreli svetlo sveta, a hoci ti možno nie je celkom jasné, ako presne sú jeho objavy aplikovateľné do praktického sveta, jedno ti byť jasné musí. Kto sa do dejín zapíše formulkou e = mc2, sa inteligenčne určite vymyká norme. Práve preto je zvláštne, že sa svetom šíria reči o tom, ako prepadol. V matematike.

Táto báchorka poslúži ako obhajoba zlých známok pred rodičmi, no v skutočnosti je to len to… báchorka. Einstein nikdy neprepadol a už vôbec nie z matematiky. Odjakživa bol nadaný študent, síce trochu problematický, no nadaný. Nechcel dodržiavať študentský rád, učiť sa len to, čo bolo v osnovách, no už vo veku 15 rokov mal zmáknuté diferenciálne a integrálne počty. A to o niečom svedčí.

Problém nastal, keď sa rok a pol pred ukončením svojho aktuálneho štúdia začal hlásiť na Polytechnickú školu v Zürichu. Na prijímačkách neuspel. A hoci bola ich neodmysliteľnou súčasťou matematika, nebola to ona, ktorá vtedy 16-ročného Einsteina nechala v štichu.

Bola to botanika, zoológia a hlavne francúzština. Kvôli nim si musel prijímačky zopakovať. Napokon sa však na školu dostal a v roku 1896 na nej aj úspešne odpromoval.

Wikimedia Commons (https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Albert_Einstein_Head.jpg)

Zdroje: washingtonpost.com, independent.co.uk, washingtonpost.com, nytimes.com, bbc.com

Reagujte!
Grr Grr
3
Grr
Fuuj Fuuj
14
Fuuj
Fňuk Fňuk
2
Fňuk
Jeej Jeej
6
Jeej
Uups Uups
2
Uups
Haha Haha
4
Haha
Woow Woow
26
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Vedci zistili, že hudba, ktorá poteší poslucháča, je len správnou kombináciou neistoty a prekvapenia

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME