Hoci je celý svet zamestnaný bojom s koronavírusom, veda vo svojich objavoch nezaostáva. Vedcom a astronómom sa v minulom roku podarilo učiniť množstvo zistení, niekedy je jedno bizarnejšie ako druhé. O objavoch informoval portál Unilad.
1. Kyslík v inej galaxii
Možno by to nebol ani taký veľký zázrak, avšak ide o vôbec prvý nájdený dýchateľný kyslík mimo našej galaxie. Konkrétne ide o galaxiu Markarian 231, ktorá je však od tej našej vzdialená vyše 581 miliónov svetelných rokov. Dopraviť sa k nej je tak prakticky nemožné. Dýchateľný kyslík bol nájdený aj na bližších miestach. V prvom prípade ide o kyslík v hmlovine Rho Ophiuchi, ktorá je vzdialená 350 svetelných rokov. V druhom ide o hmlovinu Orion, ktorá je vzdialená 1344 svetelných rokov.
2. 30 mimozemských civilizácií v našej galaxii
Výskumníci z Univerzity v Nottinghame predpokladajú, že v našej galaxii sa nachádza aspoň niekoľko žijúcich mimozemských civilizácií. Tvrdia, že vývoj života na iných planétach je porovnateľný s tým naším. Ak sa pozrieme na vývoj inteligentného života na našej planéte, ktorý zabral okolo 5 miliárd rokov, tak by podľa správnosti a matematiky mal byť život aj v iných kútoch galaxie. Mimozemské civilizácie by sa podľa nich mali vyvíjať rovnako dlho.
Ak sa pýtaš, prečo ľudstvo doteraz mimozemšťania nenavštívili, harvardský profesor prišiel s možnou odpoveďou. Dočítaš sa o nej v samostatnom článku.
3. Tvorba kyslíku na Marse
Okrem toho, že sa na Marse našli viaceré zdroje vody vrátane jazernej plochy pod jej povrchom, tak vedci objavili spôsob, ako vytvoriť na červenej planéte kyslík. Prirodzene, vedci sa už dlhé roky pohrávajú s myšlienkou, že by sa ľudstvo eventuálne zabývalo na vzdialenej planéte v našej sústave. Pred pár dňami tam dokonca pristál rover Perserverance. Vedci Washingtonskej univerzity však prišli na to, že rozdelením zmrazenej soľanky prostredníctvom elektrolýzy vznikne vodík a kyslík.
4. Prehánky, miestami železo
Na planéte Wasp-76b to nevyzerá ružovo. Minimálne na nej nie sú ideálne podmienky pre ľudský život. Planéta je sama osebe zaujímavá – na jednej jej časti je permanentne deň, na druhej zase noc. Čo ju robí ešte zaujímavejšou, je 1000 °C rozdiel medzi jednotlivými polovicami a hlavne… železné prehánky. Práve kvôli 1400 °C železo kondenzuje a mení sa na mraky a dážď.
5. Urán páchne ako prd
Tento objav je o to vtipnejší v angličtine, ak si vezmeme, že názov planéty je Uranus. Chápeme? Ur anus. Ale k veci. Každá planéta má svojský pach a Urán podľa skupiny vedcov údajne smrdí ako pokazené vajcia. Profesor planetárnej fyziky Patrick Irwin z Oxfordskej univerzity priniesol svoju štúdiu v októbri minulého roka. Táto štúdia sa venovala práve nelákavej aróme tejto planéty. Asi je pochopiteľné, že sa zatiaľ neuvažuje o tom, že by ju ľudstvo kolonizovalo. Vôbec niekedy.