Na svete existuje neuveriteľné množstvo najrôznejších ochorení. S mnohými sa stretávame celkom bežne, prípadne ich aspoň poznáme z počutia. Potom sú tu ale poruchy, ktoré nie sú také známe, keďže ide o mimoriadne vzácne ochorenia. Nezriedka sú tieto choroby veľmi zvláštne, desivé a bizarné. V tomto článku sa pozrieme na 5 z nich.
1. Cotardov syndróm
Cotardov syndróm (pomenovaný podľa neurológa Julesa Cotarda), nazývaný aj syndróm chodiacej mŕtvoly, je skutočne desivé ochorenie, ktoré akoby vypadlo z nejakého hororu. Ide o veľmi vzácnu neurologickú poruchu, pri ktorej je pacient presvedčený, že je mŕtvy. Respektíve zombie.
Človek s touto poruchou nedokáže nahmatať svoj pulz, má pocit, že jeho srdce nebije, často ani nepociťuje hlad či ospalosť. Pacient môže tvrdiť, že cíti, ako mu hnije mäso, je presvedčený, že nemá vnútorné orgány (srdce či mozog), často zanedbáva svoju osobnú hygienu a je uňho potlačený pocit strachu z nebezpečných situácií.
Bez pomocnej ruky odborníkov ho prakticky nie je možné presvedčiť o opaku. Ľudia trpiaci touto chorobou si myslia, že neexistujú, a môžu sa u nich vyskytovať aj ďalšie negatívne príznaky: depresie, pocity viny či halucinácie o tom, že sú nesmrteľní.
Cotardov syndróm sa vyskytuje u pacientov so schizofréniou či inými psychotickými ochoreniami. V niektorých prípadoch sa ale objavuje aj v prípade extrémne ťažkých klinických depresií. Príčinou môže byť aj nádor na mozgu. Na liečbu musia byť často nasadené antipsychotiká či antidepresíva. Vo veľmi vážnych prípadoch sa osvedčila aj elektrokonvulzívna terapia (elektrošoky), ktorá ale rozhodne nevyzerá tak hororovo, ako nám zobrazili niektoré filmy, a vykonáva sa v úplnej anestéze.
2. Pica syndróm
Pica syndróm je psychické ochorenie, ktoré je charakterizované zvýšeným apetítom. Ale nie len tak nejakým. Ľudia s touto chorobou totiž majú tendenciu prehĺtať predmety, ktoré nie sú určené na jedenie. Patria sem napríklad kúsky ľadu, omietka, kamene, pôda, ostré objekty, vlasy či papier. Prakticky môže ísť o akékoľvek predmety, ktoré nie sú určené na konzumáciu. Niekedy ide aj o úplne bizarné veci, ako špongie, vankúše či rôzne čistiace prostriedky.
Pacient s Pica syndrómom pociťuje silné nutkanie po prehĺtaní týchto predmetov, čo často môže ohrozovať jeho život (pokiaľ prehĺta ostré predmety, ktoré mu môžu poškodiť vnútorné orgány, či jedovaté čistiace prostriedky). Tento syndróm sa vyskytuje najmä u detí (postihuje približne každé štvrté dieťa) a u tehotných žien.
V prípade detí môže hrať rolu zvedavosť z neznámych predmetov. Nie vždy to však značí, že ide automaticky o Pica syndróm (napokon, každé dieťa si iste občas vloží do úst niečo, čo tam nepatrí). U žien ide hlavne o zvýšený apetít v tehotenstve.
Zvyk jesť zvláštne predmety môže byť prechodný a časom odznieť. Ale v niektorých prípadoch sa rozvinie do Pica syndrómu, ktorý vyžaduje terapeutickú liečbu. Podľa psychológov a psychiatrov sa tento syndróm spája s vysokou dávkou stresu, emocionálnou traumou či zanedbanou výchovou zo strany rodičov.
Zistilo sa tiež, že pacienti majú väčšinou nízke hladiny železa a zinku. Ako liečba sa väčšinou odporúča psychologická terapia v kombinácii s farmakoterapiou (výskumy ukázali, že v prípade Pica syndrómu sú efektívne antidepresíva skupiny SSRI). Tento syndróm sa stal aj centrálnou témou výbornej psychologickej drámy Swallow od režiséra Carla Mirabellu-Davisa.
3. Münchhausenov syndróm v zastúpení
Münchhausenov syndróm (pomenovaný po barónovi Münchhausenovi, prezývanom aj Barón Prášil) je vážna duševná porucha, pri ktorej postihnutý predstiera, že je telesne či duševne chorý. Pre podozrenie z choroby si často vynucuje aj liečbu. Pre podobné predstieranie ale nemá žiadne zjavné dôvody. Odborníci predpokladajú, že pacienti si týmto spôsobom podvedome vynucujú pozornosť okolia.
Subtypom tejto poruchy je Münchhausenov syndróm v zastúpení. Ten sa týka väčšinou matiek (prípadne iných rodinných príslušníkov), ktoré predstierajú, že vážnou chorobou trpí ich dieťa. O tejto „chorobe“ dokážu presvedčiť aj najbližšie okolie a s dieťaťom chodia na najrôznejšie vyšetrenia (aj keď lekári tvrdia, že dieťa je zdravé) a nezriedka aj operácie. Pacientka vystupuje ako mimoriadne starostlivá a citlivá matka, v skutočnosti ale svojmu dieťaťu ubližuje a týra ho.
Môže sa dopúšťať falšovania lekárskej dokumentácie, vzoriek moču a stolice dieťaťa, prípadne mu priamo podávať lieky, ktoré vyvolajú príznaky choroby (silné hnačky či zmeny vedomia). V tých najhorších prípadoch takéhoto týrania môže byť následkom až úmrtie dieťaťa. Psychológovia sa domnievajú, že ľudia s touto poruchou svoje činy vykonávajú preto, aby si vynútili pozornosť okolia a sympatie od druhých ľudí. Münchhausenov syndróm v zastúpení sa objavuje hlavne u ľudí, ktorí boli v detstve týraní či zneužívaní.
V histórii poznáme prípady viacerých žien, ktoré sa dostali pred súd za vraždu dieťaťa (či detí), pričom neskôr bolo zistené, že trpia Münchhausenovým syndrómom v zastúpení. Patrí sem napríklad zdravotná sestra Beverley Allitt, ktorá takto zabila štyri deti a deväť ďalších zranila.
Známym je aj prípad Dee Dee Blanchard, ktorá svoju dcéru Gypsy Rose vychovávala v presvedčení, že má rakovinu a iné vážne choroby. Nútila ju používať vozíček, holila jej hlavu, pchala do nej lieky a výnimkou neboli ani časté operácie. Gypsy Rose bola pritom úplne zdravá. Neskôr svoju matku spolu so svojím priateľom zavraždila.
Ako tému si Münchhausenov syndróm v zastúpení pri nakrúcaní svojho krátkeho filmu vybral režisér Ari Aster (autor úspešných hororov Prekliate dedičstvo či Slnovrat).
4. Xeroderma Pigmentosum
Xeroderma Pigmentosum (občas nazývaná aj upírsky syndróm) je vzácna genetická porucha, pri ktorej má pacient porušenú prirodzenú regeneráciu pokožky. Je extrémne citlivý na ultrafialové žiarenie, ktoré následne na jeho koži zanecháva bolestivé pľuzgiere a rany. Ak je dotyčný príliš dlho vystavený slnku, môžu sa objaviť aj záchvaty, strata sluchu či znížená schopnosť pohybu.
V praxi to znamená, že ľudia s touto poruchou sa musia vyhýbať slnečnému žiareniu, nosiť ochranné oblečenie, neustále sa natierať krémami na opaľovanie a nosiť slnečné okuliare. Pacientom tiež chýba dôležitý vitamín D. Táto choroba je celoživotná a nie je možné ju vyliečiť. Lekári sa tak sústreďujú na eliminovanie rizík a zmierňovanie jednotlivých symptómov. Pacienti s Xeroderma Pigmentosum sú vo väčšej miere náchylní na rakovinu kože, rakovinu mozgu či stratu zraku. Väčšinou sa dožívajú o 30 rokov menej než zdraví ľudia.
5. Klüverov-Bucyho syndróm
Klüverov-Bucyho syndróm (ktorý prvýkrát popísali psychológ Heinrich Klüver a neurochirurg Paul Bucy) je neurologické ochorenie spojené s dysfunkciou predného spánkového laloka. Medzi jeho príznaky patrí nutkavé prejedanie sa a nedostatok kontroly nad ním, výpadky pamäti či neschopnosť rozoznávať známe predmety a ľudí.
Medzi ďalšie výrazné prejavy patrí zvýšená sexualita (hypersexualita), ktoré je často extrémna a spája sa s bizarnými či nevhodnými objektmi. Napríklad, človek, ktorý na sto percent nie je pedofil, môže v túžbe po sexuálnej stimulácii začať sťahovať detskú pornografiu. Častý je tiež sexuálny styk s neživými predmetmi.
Pri tomto syndróme sa vyskytuje aj jedenie nezvyčajných objektov a materiálov (v tomto prípade môžu byť prítomné príznaky syndrómu Pica). Porucha sa objavuje v prípade poranenia amygdaloidného komplexu a časti temporálnych lalokov. Práve tie ovládajú ľudskú afektivitu, emócie, agresívne impulzy či sexualitu.
