Vedci sa často zaoberajú otázkami, ktoré by normálnemu človeku nikdy neskrsli na um. Vlastne skoro stále. Samozrejme, je to ich práca, ale keď tak človek behá očami po témach niektorých štúdií, neubráni sa otázke, či sa ten čas predsa len nedal využiť o trochu produktívnejšie. Dnes sme si pre teba niekoľko takých pripravili a veríme, že keď už nič iné, tak ťa aspoň pobavia.
1. Jazda na kolotoči a obličkové kamene
Obličkové kamene môžu byť značne nepríjemnou záležitosťou, ktorou aktuálne trpí viac ako desať percent celkovej populácie. Možnosti liečby sú rôzne. Litotripsia rázovou vlnou, perkutánna nefrolitotómia, ureterorenoskopia… to sú všetko brutálne krkolomné pojmy, ale po novom sa nimi absolútne netreba zapodievať. Existuje totiž jednoduchšie riešenie.
Výhercovia Ig Nobelovej ceny za medicínu roku 2018 sa zaoberali myšlienkou, či vie celý proces vylučovania obličkových kameňov urýchliť jazda na horskej dráhe. A čuduj sa svete, vie. Vedcom sa podarilo vyrobiť autentickú atrapu obličiek a močovodov, do ktorých vložili obličkové kamene a nechali ich vyjašiť sa.
Model obličiek sa povozil dokopy 60-krát, niekedy vpredu, inokedy na konci vozíka, s kameňmi umiestnenými na troch rôznych lokáciách. Jazda vpredu veľa vody nenamútila (obličkové kamene sa pohli len štyri razy z 24 jázd), na zadných sedadlách to bolo podstatne lepšie. Keď sa model viezol vzadu, obličkové kamene sa presunuli z obličiek do močových ciest až 23-krát z celkových 36 jázd.
2. Vylievanie kávy a spôsob, akým chodíme
Vyliať kávu nie je žiadna veda, problém je skôr opačný. V momente, ako chytíš do ruky plný hrnček, sa potkneš na rovnej zemi a celý jeho obsah vyleješ rovno na koberec. Kórejskému študentovi Jiwonovi Hanovi sa však podarilo dospieť k zaujímavému zisteniu – je podstatne menšia pravdepodobnosť, že sa to stane, keď cúvaš.
Za pomoci mechanického vibrátora sa snažil simulovať chôdzu a následne skúmal správanie tekutiny v dvoch rôznych pohároch – vínovom a klasickom hrnčeku. Touto netradičnou metódou odhalil skutočnosť, ktorá podkopala základy ľudskej rasy ako takej – fakt, že vyleješ kávu, nemusí byť nutne spôsobený len tým, že si si jej nalial príliš veľa. No, kto by to bol povedal…
3. Mohol by skutočne existovať Spider-Man?
Keď sa nudí normálny človek, zapne si telku. Keď sa nudí vedec z Cambridgeskej univerzity, položí si otázku, či by (v čisto teoretickej rovine) mohol existovať Spider-Man. Ak chceš ušetriť solídnych tridsať sekúnd čítania a pracovať radšej na budovaní ropného impéria, tak nie, nemohol. Ale prečo?
Po dôkladnej analýze dospeli výskumníci z Cambridgu k záveru, že čím je človek ťažší, tým náročnejšie by preňho bolo prichytiť sa na stenu a ostať na nej visieť. Ak by sa chcel na ňu, povedzme, prilepiť ako gekón, potreboval by podstatne väčšie nohy. „Človek by potreboval až neprakticky veľké, lepkavé chodidlá, na veľkosť topánky približne 145-ku,“ povedal Walter Federle z oddelenia zoológie Cambridgeskej univerzity.
4. Batmanov efekt alebo ako motivovať svoje deti
Deti potrebujú motiváciu, no nedá sa všetko vyriešiť balíkom sladkostí. Ale kostým superhrdinu? To funguje rovnako dobre, možno dokonca lepšie, a ako bonus nebude musieť rodič za pár mesiacov riešiť problém s detskou obezitou. Štúdia z roku 2016 sa zaoberala javom zvaným Batmanov efekt, vďaka ktorému možno bezbolestne nasmerovať detskú pozornosť na tie správne veci.
Experimentu sa zúčastnilo 180 detí vo veku 4 a 6 rokov. Všetky deti museli po dobu desiatich minút vykonávať nudnú repetitívnu činnosť, zároveň však mali možnosť kedykoľvek prestať a ísť si zahrať videohru. 6-ročné deti si počínali podstatne lepšie ako 4-ročné, ale bez ohľadu na vek to išlo najlepšie tým deťom, ktoré boli navlečené v kostýme Batmana.
„Keď sa dieťa pozrie na situáciu očami niekoho iného, v tomto prípade Batmana, zrazu celú problematiku vníma úplne inak. Vďaka tomu vie nájsť lepšie riešenia,“ vyjadrila sa jedna z autoriek štúdie Rachel E. White pre online magazín Fatherly. Kostým Batmana však nie je jediný, ktorý má na detské sústredenie a výkon pozitívny vplyv. Podobný efekt možno docieliť aj kostýmami Staviteľa Boba či Rapunzel.
5. Úmrtia v seriáli Game of Thrones
Game of Thrones, americký dobrodružno-fantastický seriál z produkcie HBO, natočený podľa knižnej predlohy od George R. R. Martina, si získal srdcia takmer 18 miliónov fanúšikov po celom svete. Niet divu, že sa stal predmetom mnohých vedeckých štúdií. Jednu z nich uskutočnili odborníci Macquarie University v austrálskom Sydney a zaoberala sa tým, čo seriálových nadšencov hnevalo asi najviac.
Úmrtia. Postavy umierajú, to je bežné v každom seriáli… ale v Game of Thrones naozaj kapali ako muchy. Vedci si teda posvietili na 330 postáv z prvých siedmich sérií a snažili sa zistiť, aká bola pravdepodobnosť, že sa ich pôsobenie na obrazovke čoskoro skončí. Ktoré postavy mali väčšiu šancu prežiť než iné? A ktoré postavy boli už v úvode predurčené na zánik?
Štúdia ukázala, že najhoršie na tom boli mužské postavy, postavy narodené v nižších spoločenských vrstvách, tie, ktoré boli dlho verné len jednej osobe, a potom tie, ktorých vystupovanie sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Okrem toho vysvitlo, že pravdepodobnosť, že niekto zomrie do hodiny od svojho prvého výstupu, bola 14 percent.
6. Vrany sa vedia hnevať
S operencami ako takými nie je žiadna sranda, ale pri vranách to platí ešte dvojnásobne. Sú to veľmi inteligentné stvorenia, dokonca sa povráva, že hneď po primátoch tie najinteligentnejšie. Vedia používať nástroje, vytvárať si nové, oboznamovať sa s tými už existujúcimi… a niekedy sa popritom vedia aj poriadne nasr*ť.
Podľa štúdie spred viac ako deviatich rokov si vrany pamätajú tváre. Nie ľudí na základe ich postavy či oblečenia, ale tváre. Takže ak si jej raz ublížil alebo ju nahneval, spozná ťa kdekoľvek, a ako bonus pred tebou varuje všetkých svojich známych. Takže pozor na vrany… asi.
