Ľudia, ktorí vyrastali po bohu svojho, či už mladšieho alebo staršieho, súrodenca, si občas želali, aby boli jedináčikmi. A ako taký život jedináčika vyzeral? Toto sú veci, v ktorých sa určite spoznáš, ak tvojim rodičom jedno dieťa prosto stačilo.
1. „Chcem sestričku!“
Túto vetu odo mňa mama počula minimálne miliónkrát (a milión prvý pravdepodobne oľutovala aj to jedno dieťa, ktoré si spravila, nieto ešte, aby plodila ďalšie). Každý jedináčik túžil mať v detstve ďalšieho súrodenca, a to najmä ak bol kontinuálne obklopený deťmi, ktoré ich mali. V tom čase sme totiž videli len tú stránku súrodeneckej lásky, ktorú nám dávkovali malé Olsenky na potulkách po svete a to bolo samé „hihi“, „haha“, dievčenský pokec sem a tam a supertajné nočné rozhovory. Keby nám už vtedy povedali, že súrodenci si občas aj prdia do tváre, pravdepodobne by našim rodičom ušetrili veľa nervov.
2. Dedenie oblečenia
Ako sme starli a naši rovesníci z viacdetných rodín začali dediť oblečenie po svojich starších súrodencoch (niekedy bez ohľadu na pohlavie), začali sme byť celkom šťastní, že tá vytúžená sestrička napokon nedorazila. Nie, že by na šetrení peňazí za oblečenie bolo čosi zlé, ale ak je tvoja staršia sestra v emo fáze a ty práve derieš repráky najnovšími hitmi od Justina Biebera, vaše štýly sa asi nestretnú nikde. Najhoršie na tom boli asi bundy, pretože tie boli hádam nezničiteľné. Aj napriek tomu, že sa v nich bláznili štyri zimy, sánkovali na krytoch z pouličného osvetlenia a kotrmelcovali dole po svahu, ten materiál nie a nie pustiť (a najideálnejšie bolo, keď si jeden súrodenec zabudol vo vačku vreckovku a ty si ju potom s láskou na druhý rok vytiahol). Takže nie, takéto skúsenosti ti ako jedináčikovi jednoznačne nehrozia.
3. Vlastná izba
Zariadená podľa vlastných predstáv a neohroziteľná. Môžeš si púšťať takú hudbu, aká sa ti páči, nikto ti nebude zhasínať svetlo o ôsmej, lebo sa mu chce spať a tvoja masturbačná sféra bude prakticky bez limitov. Takže hoci ťa niekoľko tvojich kamarátov konfrontovalo s otázkou, či sa bez súrodencov nenudíš a máš sa s kým hrať, tak nie nenudíš a áno máš. A ak by si sa náhodou po čase nabažil vlastného priestoru a premohol by ťa medzi (vlastnými) štyrmi stenami pocit samoty a prázdna, ešte vždy sa môžeš presunúť o dva metre do obývačky a socializovať sa so zvyškom rodiny. Ale to sa pravdepodobne aj tak nestane, že?
4. Kradnutie
Oblečenia alebo jednoducho len vecí vo všeobecnosti. Je k*rva dobrý pocit vkladať si čisté ponožky do šuflíka s pocitom, že ti ich žiadne nehumánne hovädo bez hygienických zásad do rána neukradne, pretože všetky jeho sa váľajú v smrteľnej priekope za posteľou (a keď musíš, tak musíš a aj o dve čísla menšie, z ktorých ti trčí päta poslúžia). Nemusíš prispôsobovať nákupné preferencie tomu, čo by tvojej sestre pripadalo ohavné, a teda zvýšilo tvoje šance, že ti to neukradne ešte pred opratím, aspoň o jedno percento. Taktiež nepoznáš staré známe hádky o ovládač a netrénuješ bežecký skill zakaždým, keď tvoj drahý súrodenec vyhrá, aby si mu mohol zakryť svetielko na telke. Jediný moment, kedy si sa s niekým musel hádať o ovládač bolo s tvojím tatkom, keď Slováci hrali finále majstrovstiev sveta v hokeji a to sa teda za tvoj život stalo asi trikrát.
5. Mylná predstava
Ostatné deti žili väčšinou v mylnej domnienke, že každý jedináčik musí byť zo zásady namyslený. Tento chybný ideál založený na nepodložených mýtoch pravdepodobne pramenil z faktu, že my sme väčšinou mali presne to, čo oni chceli. A nemali. Bohužiaľ vás musím vyviesť z omylu – ani to, že sa s niekým musíte celý život deliť o balík chipsov z vás dobrého človeka so správnymi hodnotami neurobí. Rovnako ako môže byť milý a empatický jedináčik, môže byť človek so súrodencom totálny chuj. Vždy zohráva úlohu výchova, a keď zlyháva tá, je skutočne úplne jedno, koľko detí rodič vyprodukoval – rozum nebude mať ani jedno.
6. Pre mamu si ten jediný
A vždy aj budeš. Takže nezáleží na tom, či máš šestnásť alebo tridsať, aj tak budeš musieť mame posielať esemesku, že si v zdraví dorazil na hotel, že vás cestou nezbombardovali príslušníci Islamského štátu a ani váš autobus nevykotilo do jarku. Vždy bude dohliadať na to, aby si si po záchode umyl ruky, na balkón obul papuče a aby si dievčence zaprávali kríže. Mamy, ktoré porodili detí niekoľko, si svoj materinský pud vo svojej najhlbšej podstate väčšinou vybijú na najmladšom a s každým ďalším sa to postupne zlepšuje (väčšinou to končí vetou „prežili to oni, prežije aj on“), ale mamy, ktoré majú potomka len jedného. Tie to neprejde asi nikdy. Takže keď ti mama v štyridsiatke povie, že si máš zobrať šál, tak si zoberieš šál. A je úplne jedno, že vonku je jar a dvadsať stupňov.
Titulná fotka: pixabay.com
