Homo sapiens by mal byť človek rozumný, ale presnejší preklad je továreň na trapasy. Latinský slovník by asi nesúhlasil, ale tu latinský slovník nemá žiadnu moc. No vážne, deje sa nám to všetkým. Trapasy, pri ktorých by sme sa najradšej prepadli pod čiernu zem alebo sa aspoň zababušili do periny a už nikdy spod nej nevyliezli. S naším ilustrátorom sme ich dali niekoľko dohromady. Nájdeš sa v nich aj ty?
1. Keď ti mama vbehne do izby v tom najlepšom
Nebudeme si klamať, nevyliahla sa včera z vajca. Vie, že má doma pubertálneho chalana, a je jej jasné, že tie pokrčené servítky za posteľou nie sú následkom novoobjavenej alergie na peľ. Ale aj tak. Môže to vedieť, ale nemusí to vidieť. Lenže mamy neklopú, a pokiaľ žiješ pod ich strechou, nemôžeš sa na to sťažovať, takže výsledkom je čo? Trapas storočia a záruka, že pred polnocou si už tak skoro neurobíš dobre.
2. Keď ti niekto vtrhne na záchod
Na každú sviňu sa voda varí, ale v niektorej si najprv Satan osobne vymáča gule. Tí, čo projektujú verejné záchody bez zámkov, dostanú presne takú. Prečo? Prečo?! Presne tak, ako neexistuje kvet, čo netreba zalievať, neexistuje jediný hajzeľ so zámkom, na ktorý by človek prišiel a povedal: „Načo to tu je? Kto by sa už len asi tak chcel zamknúť?“
Už si na to niekoľkokrát doplatil. Stavil si na svoju ostražitosť, veď hádam budeš počuť, že sa niekto blíži. Lenže to by najprv škripot dverí musel mať šancu prehlušiť to teatro, čo sa odohráva v záchodovej mise, a to sa nestalo, takže… takže hľadíš do očí idiotovi, čo sa ani neobťažoval zaklopať, a čakáš, kedy precitne z tranzu a bude tej lásky, aby tie dvere zase zavrel. Krásny to deň.
3. Keď zakašleš a ujde aj čosi iné
Niekedy si myslíš, že máš veci pod kontrolou, a potom ťa za stotinu sekundy vesmír vyvedie z omylu. Napríklad v autobuse. Nič sa nedeje. Len si tak stojíš, snažíš sa nezaspať v stoji, nestrepať sa vždy, keď šofér naberie výtlk, klasika. Zrazu ťa poškriabe v hrdle, tak si odkašleš… a vtedy to z teba vyletí aj druhou stranou.
Pre lásku božiu, väčší trapas si hádam nezažil. Upokojuješ sa tým, že to nikto nepočul, veď si práve kašľal, a aj keby to niekto počul, tak nebude vedieť, že si to bol ty, ale nefunguje to. Oni vedia, že si to bol ty. A ty vieš, že to vedia. A tak si to tam všetci spolu viete, čucháte výpary tvojej včerajšej večere a ty si rád, že nebývaš na konečnej, lebo by si sa na tom držadle mohol rovno obesiť. Život je fajn.
4. Keď spíš u priateľky a spriahne sa proti tebe celé telo
Držíš. Zo všetkých síl držíš. Ona si vedľa teba spinká ako anjelik, podchvíľou sa k tebe romanticky pritúli a ty vynakladáš všetko úsilie, čo v sebe v tejto večernej hodine naškriabeš, aby si ju neodprdol na opačnú stranu pologule. Bez srandy. Nie každý deň ti nesadne večera a nie každý deň by si mohol objemom čriev nafúknuť teplovzdušný balón, ale ak sa to stane, tak je to zaručene vtedy. Vtedy, keď máš spať u frajerky a vidina nerušenej prdovej symfónie je vzdialená minimálne desať a pol hodiny. Toto bude dlhá noc.
5. Keď sa ožerieš a zobudíš sa na neznámom mieste
Fú, tak to fakt nebol dobrý nápad. Miešať svetlé s tmavým je jedna vec, ale miešať svetlé s tmavým a potom to zaliať tou okenou, čo kamošov starký honosne nazýva domácou slivkou… tak to fakt nie. Ani nevieš, kedy ťa vyplo. A už vôbec nie to, čo sa dialo predtým.
Kde vlastne si? S kým? A ako sa dostaneš domov?! Naozaj teraz musíš ísť niekoho zobudiť, aby ti vysvetlil, ako sa z tejto prdele pánubohu za chrbtom dostaneš na nejaký civilizovaný spoj? Je to definitívne. Po tomto už nepiješ.
6. Keď sa vykotíš na zamrznutom chodníku
Pani Božena z tretieho by to so svojou komunistickou soľničkou posolila lepšie ako naši cestári. A chodnikári, ak niečo také vôbec existuje. Snaha sa cení, to áno, ale títo sa ani nesnažili. Ulica sa leskne od tvojej brány až po vchod do práce a vlastne nemusíš čakať na autobus – stačí, keď ťa niekto potlačí, a nejako to tam už len dokĺžeš.
Čo sa nabitej papule týka, otázkou nie je či vôbec, ale kedy. Určite sa niekde vykotíš, ale ak by si k tomu mohol mať aspoň jednu pripomienku, nemohlo by to byť aspoň na nejakom strategickom mieste? Niekde, kde nechodí veľa ľudí, niekde, kde si to partička mladých pubertiakov nebude nahrávať na TikTok… asi ťažko. Lebo vesmír ťa nenávidí a gravitácia má svoje zásady. Čo by to bol za život, keby si sa občas nechcel zakopať pod zem, že?
