Kaštiele, niekdajšie honosné sídla vyššej a strednej šľachty, patrili k tradičnému obrazu slovenských dedín či vidieckej krajiny. Často ich dopĺňali rozľahlé parky, ktorých súčasťou boli záhrady, sady, vodné plochy, ale aj rôzne zaujímavé budovy. Niektoré zo slovenských kaštieľov sú využívané dodnes, sú krásne navonok, ale aj vo svojich útrobách ponúkajú návštevníkom unikátny príbeh. Ktoré stojí za to navštíviť?
Kaštieľ ako z rozprávky v Budmericiach
Romantický kaštieľ dal v roku 1899 vybudovať šľachtic Ján Pálffy na mieste jedného zo svojich majerov, na okraji lesa, a využíval ho ako poľovnícky. Inšpirovaný renesančnými vzormi francúzskych zámkov dal svoje panstvo postaviť v podobne romantizujúcom duchu s využitím viacerých slohov, vežičiek či vikierov.
Vedel si, že…?
Hovorilo sa, že Pálffy bol z francúzskych zámkov nadšený najmä preto, že sa počas ciest po Európe zamiloval do krásnej francúzskej kontesy. Požiadal ju o ruku, no neuspel. Vrátil sa tak domov, a aby si jej srdce získal a cítila sa u neho ako doma, dal svoje panské sídla v Bojniciach a Smoleniciach prestavať, a v rovnakom romantickom duchu dal vybudovať aj kaštieľ v Budmericiach.
Kaštieľ, zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok, je obklopený krásnym anglickým parkom s fontánami. V interiéri sa zachovala časť pôvodného nábytku, ktorá bola doplnená inventárom z iných kaštieľov. Komnaty kaštieľa si môžete prezrieť v sprievode lektora piatok – nedeľu, park je pre verejnosť otvorený denne.
Kaštieľ v Dolnej Krupej a Sonáta mesačného svitu
V rokoch 1749 až 1756 dal Anton Brunswick postaviť v Dolnej Krupej barokové sídlo, ktoré o približne 30 rokov neskôr zveľadil jeho syn Jozef Brunswick, a vzniklo tak reprezentatívne barokovo-klasicistické sídlo. Areál kaštieľa sa rozšíril o divadlo, domček pre záhradníka, oranžériu, kúpeľný domček a park s altánkami. Šľachtic v renováciách pokračoval ďalej, až sa mu podarilo vytvoriť slohovo zjednotený architektonický komplex.
Medzi rokmi 1800 až 1806 navštevoval kaštieľ aj známy hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorý tu vraj o. i. skomponoval aj známu skladbu – Sonátu mesačného svitu. Šľachtické sídlo sa spája aj s významným rodom Chotekovcov, z ktorých sa známou stala najmä jeho posledná majiteľka, grófka Mária Henrieta Choteková, známa aj ako ružová grófka. Prezývku si vyslúžila vďaka svojej náklonnosti k ružiam a vybudovaniu najväčšieho rozária v strednej Európe.
V súčasnosti je zatvorený z dôvodu rekonštrukcie. Navštíviť môžeš jeho krásny anglický park a hudobný pavilón, pôvodne postavený ako domček pre záhradníka, v ktorom býval Beethoven, ponúkajúci stálu expozíciu o pobyte umelca na Slovensku.
Kaštieľ v Lednických Rovniach a sklársky priemysel
Koncom 16. storočia dal kaštieľ postaviť vtedajší majiteľ hradu Lednica Michal Telekessi. Po jeho smrti prechádzal kaštieľ z rúk do rúk rôznych majiteľov, až ho nakoniec v roku 1890 kúpil rakúsky podnikateľ českého pôvodu Jozef Schreiber, s ktorým prišiel do Lednických Rovní pokrok – sklársky priemysel. Schreiberova skláreň bola vybavená dvoma sklárskymi pecami, ktoré patrili k najmodernejším v strednej Európe. Spočiatku vyrábali tabuľové sklo, neskôr aj lisované sklo (cisársky krištáľ) či ručné fúkané sklo.
Jozef Schreiber sa vo veľkej miere zaslúžil o zveľadenie kaštieľa – upravil park, doplnil ho o novú výsadbu, drobnú architektúru, plastiky, skleník a dokonca dal postaviť aj mauzóleum, do ktorého ho v roku 1902 pochovali. V súčasnosti slúži ako Slovenské sklárske múzeum, jediné svojho druhu na Slovensku.
Kaštieľ v Mojmírovciach a história dostihov v Uhorsku
Honosný barokový kaštieľ vybudoval v roku 1721 Imrich Hunyady, no neskôr ho z dôvodu požiaru prestaval do klasicistického štýlu. Ku kaštieľu postupne pribudol krásny park s množstvom exotických druhov rastlín, botanická záhrada či žrebčín. Panstvo vynikalo chovom oviec typu merino a ušľachtilých koní. Súčasťou chovného stáda boli arabské, lipicanské, španielske či anglické kone určené na pretekanie či zapriahnutie do kočiarov.
Vedel si, že…?
Začiatkom 19. storočia vznikla v obci dostihová dráha dlhá 2600 m, ktorá viedla medzi Poľným Kesovom a Veľkou Dolinou. 24. mája 1814 sa na nej uskutočnili prvé verejné konské dostihy v strednej Európe.
Kaštieľ dnes slúži ako kongresové centrum s hotelom, reštauráciou, wellnessom a je ideálnym miestom na svadby, oslavy, eventy či teambuildingy.
Kaštieľ s osobitou symbolikou vo Svätom Antone
Na mieste zbúraného stredovekého hrádku z 15. storočia dal hlavný župan Hontianskej stolice Andrej Koháry v rokoch 1744 až 1750 postaviť honosné panské sídlo. Barokovo-klasicistický kaštieľ pozostával zo štyroch krídel a vnútorného nádvoria. Mal aj svoju osobitú symboliku, ktorá bola inšpirovaná kalendárom. Stavba mala totiž 4 brány zodpovedajúce počtu ročných období, 7 arkád ako dní v týždni, 12 komínov ako mesiacov v roku, 52 izieb ako týždňov v roku a 365 okien, koľko dní má rok, ak nie je priestupný. Neskoršie rekonštrukcie však túto symboliku narušili.
Kaštieľ je od roku 1985 národnou kultúrnou pamiatkou. Je prístupný verejnosti a sídli v ňom Múzeum vo Svätom Antone – jedinečná inštitúcia na Slovensku zameraná na poľovníctvo. Súčasťou múzea sú rôzne expozície, môžeš si obzrieť nielen dobový nábytok či umelecké diela, ale aj expozíciu tvorenú dvanástimi miestnosťami, ktorá sa špecializuje na poľovníctvo.
Kaštieľ v Betliari – považovaný za jeden z najkrajších na Slovensku
V 15. storočí dali mocní Bebekovci z Krásnej Hôrky postaviť v Betliari gotický vodný hrádok, ktorý postupom rokov spravovalo niekoľko ľudí, až sa v roku 1578 správcom stal Peter I. Andrássy, čím sa začala takmer 400-ročná prítomnosť Andrássyovcov na Gemeri. Zo správcov sa časom stali majitelia a tí sa pustili do prestavby hrádku, ktorý sa po viacerých rekonštrukciách stal kaštieľom. S prestavbou súvisela aj úprava okolia kaštieľa, vznikol veľký anglický park, v ktorom sa nachádzal aj vysoký kamenný vodopád s jaskyňou pre ľadové medvede. Postupom času sa v parku budovali rôzne vodné plochy ako jazierka, rybníky či fontány s bronzovými sochami.
Súčasnú podobu získal kaštieľ v druhej polovici 19. storočia, a to zásluhou Emanuela I. Andrássyho. Ten sa inšpiroval vzormi francúzskych romantických zámkov a rodové sídlo prestaval na poľovnícky zámoček. Interiér sa počas renovácie výrazne zväčšil, získal na honosnosti. Vznikli viaceré reprezentačné miestnosti, salóny, obrazáreň a tiež 16 kúpeľní. Emanuel bol vášnivý cestovateľ a zo svojich ciest si priniesol mnoho cenností, ktoré sústredil v kaštieli. Išlo o vzácny nábytok, keramiku, porcelán, historické zbrane, obrazy, ale aj exotické suveníry ako egyptské múmie, slonie nohy, vypreparované krokodíly a tiež posteľ, v ktorej vraj spával Napoleon Bonaparte.
Kaštieľ v Betliari je jediným na Slovensku, v ktorom sa zachovalo všetko pôvodné zariadenie a zbierky, takže všetko, čo v ňom počas návštevy uvidíš, je pôvodné a patrilo to členom rodu Andrássy.
Nie všetky kaštiele na Slovensku mali to šťastie byť zachované, udržiavané alebo využívané aj dnes. Mnohé, žiaľ, chátrajú a čakajú na hrdinu, ktorý im prinavráti pôvodný vzhľad a opäť oživí ich príbeh. Tie, ktoré mali viac šťastia, sú dnes ozdobou našej krajiny. Slúžia ako múzeá či hotely, tešia sa návštevnosti a ďalej rozprávajú niekoľkostoročný príbeh, ktorého boli svedkami.
