Nikto nehovorí, že si si zo školy neodniesol aj pekné spomienky, ale na každú z nich pripadajú minimálne tri, ktoré ti spôsobili doživotnú traumu. Napríklad takéto. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko trapasov zo školských lavíc, ktoré ťa budú prenasledovať v nočných morách až do konca tvojich dní. Si pripravený na dávku trpkej nostalgie?
1. Keď si ostal na ocot
Telesná výchova. To bol čistý teror. Šplhanie na lane, skok cez kozu, hod kriketovou loptičkou alebo päťdesiat spôsobov, ako predviesť celej triede, že máš koordináciu pohybov ako sépia s mozgovou obrnou. Ak mala telesná výchova viesť deti k láske k športu, malo to presne opačný efekt.
Zlatý klinec všetkých novodobých praktík mučenia bola vybíjaná. „Kapitáni X a Y,“ zahlásil telocvikár a hodil jednému z nich do rúk loptu, vďaka ktorej ti za pár minút vyletia črevá chrbtom. X a Y si začali vyberať spoluhráčov a ty si veľmi dobre vedel, čo ťa čaká. Najradšej by si sa schoval pod lavičku.
Nevedel si chytať, nevedel si hádzať, a tak si spolu s Ferom, čo mal štvorky dioptrie, a Aničkou, ktorej po piatich mesiacoch konečne skončili „krámy“, ostal v skupine vyvrheľov, ktorých si spolužiaci len skepticky premeriavali pohľadom a hádali, ktorý z nich bude najmenšie zlo. Štvrtok by sa dal stráviť aj zmysluplnejšie, ale osnovy nepustia.
2. Keď si sa pred tabuľou zvieral v predsmrtných kŕčoch
Tvoja matikárka na to mala čuch. A, koniec-koncov, každá ďalšia učiteľka tiež. Bohvie, či to bolo štyridsať rokov praxe, Maybelline alebo sa taká narodila, ale tá ženská presne vedela, že si sa do toho včera večer ani nepozrel. „Určite ma nevyvolá,“ hovoril si si, akoby si nevedel, že kvôli tejto povestnej hláške má tvoja mama podstatne viac vrások, ako by sa na jej vek patrilo.
Paradoxne, na to ako ste sa všetci tvárili, že máte školu v paži, si to tí tupí museli vždy solídne vyžrať. Stojac pred tabuľou lovili z pamäti niečo, čo tam v prvom rade nikdy nebolo, a zvyšok triedy sa ani len nepokúšal zakryť škodoradostný smiech. Vtedy si to bol ty. Nevedel si absolútne nič. A na rozdiel od nich ti teda do smiechu vôbec, ale vôbec nebolo.
3. Keď ti „prdla“ stolička
Prdy. Ha. Chodil si do školy, vieš, ako to chodí – všetko spojené s črevnými procesmi je komediálny strop. Problém je v tom, že keď sedíš na rozheganej stoličke, čo vŕzga ešte skôr, ako sa na ňu človek vôbec pozrie, každý pohyb znie ako uvoľnenie plynovej nálože krát tri. Kto v tomto veku si nechá vysvetliť, že si to nebol ty? Presne tak. Nikto.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
