Hovorí sa, že ak nemáš čo pekné povedať, máš radšej ostať ticho… ale nikde sa nehovorí o tom, že si nemôžeš zanadávať aspoň v duchu. O to viac, ak sa ľudia okolo teba chovajú ako negramotní a verbálne, hoci nečujné uvoľnenie frustrácie je prakticky to jediné, čo ťa drží pri zmysloch.
A čo také strašné teda tí ľudia robia? Nuž, s naším ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií, ktoré ti budú nepochybne povedomé, a určite si v každej jednej z nich pre seba zašepkáš: „To je strašný chuj…“
1. Keď sa niekto nevie ovládať
Výrok „ľudia sú prasce“ degraduje nebohé ošípané minimálne o tri stupne v akomkoľvek rebríčku, takže to preformulujme. Ľudia sa nevedia správať. Ľudia sú nechutní. Ľudia nevedia, kedy je vhodné vypustiť črevné plyny do éteru a kedy je sťahovať polky k sebe tak blízko, až budeš mať na druhý deň svalovicu, otázkou života a smrti. Teda niektorí. A ak k ním patríš práve ty, tak, prosím ťa, nebuď chuj a choď si grgať niekam, kde sa dá otvoriť okno.
2. Keď niekto vrieska na svoju polovičku na verejnosti
Načo hľadať nový seriál na Netflixe, keď sa môžeš postaviť pred barák a čakať, kým si spoločensko-kultúrne vyžitie nájde teba? Niečo určite príde. Ešte viac ako veci zadarmo totiž ľudia milujú prepierať svoju špinavú bielizeň na verejnosti.
Hučať na svoju frajerku je totiž jedna vec, ale hučať na ňu pred očami desiatok okoloidúcich a naivne sa utvrdzovať v tom, že ak by mali čo i len minimálny záujem počúvať, určite by sa postavili na jeho stranu… to je iné. To už hej. Tak nebuď chuj a neziap.
3. Keď niekto nedodržiava predpisy
Pravidlá sú na to, aby sa porušovali. To je pekný pokec pod instagramovú fotku, ale implementovať ho do bežného života, najmä ak ten bežný život zahŕňa spoluúčasť na cestnej premávke, asi nie je najšťastnejšie riešenie.
Možno sa cítiš ako Jason Statham vo filme Kuriér, keď kmitáš medzi pruhmi bez smerovky a všetci po tebe trúbia ako besní, ale nie si Jason Statham. Si idiot na bratislavskom obchvate, ktorého by v tej chvíli všetci najradšej zniesli z povrchu zemského. Tak nebuď chuj a dodržiavaj predpisy.
4. Keď sa niekto predbieha v rade pri pokladni
Všetci žijeme ten istý život. Zmier sa s tým, pokiaľ nie si značne bohatší ani značne chudobnejší ako väčšina populácie, tak je tvoj bežný deň s menšími odchýlkami presne taký istý ako deň väčšiny populácie. Takže ak vtrhneš o ôsmej ráno do obchodu a snažíš sa predbehnúť v rade s tým, že sa ponáhľaš, ver tomu, že každý jeden človek, čo stál pred tebou, sa ponáhľal do práce tiež. Tak nebuď chuj a postoj.
5. Keď si niekto púšťa hudbu na verejnosti
Všetci sme mali trinásť a žili v mylnej domnienke, že slovenský rap je vrchol hudobného priemyslu. Všetci sme mali trinásť a mysleli si, že naša spoločenská hodnota stúpa priamo úmerne s počtom nadávok, ktoré náš obľúbený interpret v tom či onom tracku vystriedal. A všetci sme si mysleli, že keď to budeme púšťať vonku na plné gule, ľudia nás budú rešpektovať podstatne viac, ako keby sme si popod nevyvinutý fúz hmkali Gotta.
Bolo to otravné vtedy, ale dnes je to ešte otravnejšie. Nielen preto, že už nemáš trinásť, ale aj preto, že niektorí ľudia, čo to stále robia, už dávno nemajú trinásť tiež. Preboha, prečo? Nechápme sa zle, voči gustu žiaden dišputát a nech si každý počúva, čo chce, ale nie na ulici a nie cez bezdrôtový reproduktor. Ostatní majú dosť vlastných problémov, nepotrebujú ešte aj dostať migrénu. Tak nebuď chuj a používaj slúchadlá.
6. Keď si niekto fotí výplatu na internet
Wow. Na výplatnej páske päťsto eur v hrubom, si si fakt zarobil, chlapče. Ale to nie je pointa, lebo práca ako práca, a pokiaľ si nepísal Dankovi prejavy a nemyslel to vážne, tak sa nemáš za čo hanbiť. Čas na hanbu prichádza až vo chvíli, keď tú svoju mizernú výplatu vytiahneš, cvakneš sa s ňou pred zrkadlom a potom touto pastvou pre oči počastuješ internety. Nech už sa tým snažíš dokázať čokoľvek, tak to nefunguje. Tak nebuď chuj a odfoť radšej kvetinu.
