V poslednej dobe sú všetky americké filmy na jedno kopyto. Láska, sex, drogy, pekné herecké obsadenie a tínedžeri, ktorí sa hrajú na dospelákov a nikomu kompetentnému to nevadí.
Nie je na tom v podstate nič zlé, keby toho nebolo tak strašne veľa. A pritom je na svete toľko krásnych skutočných príbehov, ktoré by sa nepochybne uchytili aj vo filmovej verzii. Tu máte šesť ukážkových prípadov, kedy bola realita krajšia ako filmy.
Švédska spisovateľka, bezdomovec a happyending s dvojičkami
Na dovolenke v Amsterdame stretla švédska spisovateľka Emmy Abrahamson muža, ktorý jej už onedlho mal zmeniť celý život. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ten muž nebol bezdomovec.
Hoci bol špinavý od hlavy až po päty a oblečený v šatách, ktoré nutne potrebovali oprať, Emmy v ňom videla niečo viac. Vraj sa nevedela nabažiť jeho krásnych hnedých očí. Prihovorila sa mu, zakecali sa, cítili, že medzi nimi prebleskla iskra… no potom sa Emmy vrátila naspäť do Viedne, kde v tom čase žila.
Myslela si, že atraktívneho holandského bezdomovca menom Vic Kocula už nikdy neuvidí. Ale opak bol pravdou. O tri týždne neskôr jej zavolal. Od ich telefonátu už uplynulo desať rokov a za túto dobu sa ich životy rapídne zmenili – najmä teda ten Vicov.
Vzdal sa alkoholu a z bezcieľne sa ponevierajúceho bezdomovca, sa razom stal šikovný automechanik. A nielen šikovný automechanik, ale aj ženatý automechanik. Spolu so svojou polovičkou Emmy, ktorá o ich láske napísala úspešnú knihu, teraz vychovávajú dvojičky.
Žena zničila náboženskú pamiatku zo začiatku 20. storočia, tá sa stala hitom
V roku 2012 sa postaršia pani Cecilia Giménez pustila do reštaurácie historickej fresky Ježiša Krista. Tento náboženský artefakt je dielom Elíasa García Martíneza z roku 1930, ktorý nesie názov „Ecce Homo“. Nie všetko však išlo podľa plánu a vo výsledku bol Ježiš na freske… no povedzme to mierne, bolo ťažké ho spoznať.
Ceciliina práca sa okamžite stala terčom posmeškov a hnevu, a hoci sa odvtedy mnoho ďalších ľudí snažilo dať fresku do pôvodného stavu, všetky pokusy skončili neúspechom.
Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Rovnako tomu bolo aj teraz. Nevydarená práca starenky pritiahla do španielskeho mestečka toľko turistov, koľko tam nebolo hádam nikdy. Dokonca boli za prehliadku fresky ochotní aj zaplatiť.
Mesto teda začalo z tohto fiaska profitovať – nielen prehliadkami, ale aj suvenírmi s vyobrazením výsledného nepodarku. Vyzbierané peniaze financujú mestské opravy, no časť z nich, samozrejme, putuje aj k Cecilii, ktorá sa stará o chorého syna. Ten má mozgovú obrnu.
Dve ženy naprieč oceánom
Jennifer Appel a Tasha Fuiava. To sú mená dvoch Američaniek, ktorých niekoľkodňový výlet sa nečakane zmenil na polročný pobyt na mori. Dámy si naplánovali plavbu plachetnicou z Honolulu na Tahiti, ktorá mala pôvodne trvať 18 dní.
Spoločnosť im na palube robili aj dvaja štvornohí chlpáči. Plavba však nešla podľa predstáv. Už v úvode začal akosi štrajkovať motor, no ženy sa nenechali odradiť. Verili totiž, že aj keby motor prestal fungovať, k pevnine by jednoducho doplachtili. Nestalo sa tak.
Na lodi teda strávili dokopy 5 mesiacov, až dokiaľ ich neobjavil rybár z Taiwanu, 500 kilometrov od japonského pobrežia. Napokon ich zachránila armáda Spojených štátov. A to práve v tom najvyššom čase, keďže sa im akurát minuli zásoby ryže a ovsených vločiek, na ktorých prežívali.
Žena si adoptovala hendikepované dievča, z ktorého je dnes profesionálna športovkyňa
Oksana to v detstve nemala ľahké. Narodila sa s jednou nohou kratšou, ako bola tá druha, na každej mala šesť prstov a naopak, na rukách jej palce chýbali. Rodičia ju opustili hneď po narodení, lebo takéto dieťa skrátka nechceli. Skončila v detskom domove, kde sa stala obeťou šikany a často nemala čo do úst.
A potom prišla Gay Masters. Tá videla v dievčatku obrovský potenciál a nemohla na ňu prestať myslieť. Dva roky sa snažila o adopciu, až sa jej to napokon podarilo a Oksana získala nový domov. Po príchode do Spojených štátov Oksane amputovali obe nohy. Jej adoptívna mama však nechcela, aby zanevrela na život a pokúšala sa ju aj napriek hendikepom naučiť láske k športu.
Prekvapivo, ten mladej dievčine naozaj učaroval. Oksana sa pridala do skupiny veslárov a na londýnskej paralympiáde v roku 2012 pomohla svojmu tímu vybojovať bronzovú medailu. Neskôr sa začala venovať bežkovaniu, s ktorým v Soči v roku 2014 vyhrala striebro a bronz. Okrem iného sa venuje aj cyklistike. Momentálne žije v šťastnom vzťahu a na svojom instagramovom účte motivuje ľudí s podobným postihnutím, aby žili svoj život naplno.
Žena vymenila muža a tri deti za život v dažďovom pralese
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia študoval muž menom Kenneth Good kmeň Yanomami, ktorý žije v dažďovom pralese. Do štúdia sa zahĺbil natoľko, až sa naučil ich jazyk a neskôr si zobral tamojšiu ženu za manželku.
Jej meno bolo Yarima, s ktorou po presťahovaní do New Yorku, splodili tri deti. Tie však nestihli ani dosiahnuť dospelosť, keď Yarima zistila, že život vo veľkomeste ju nerobí šťastnou. Zobrala sa teda, opustila muža aj deti a odišla naspäť do svojej domoviny.
David v tom čase nemal ešte ani päť. Na mamu, ktorú si ani nepamätal, sa celý život hneval. Nedokázal pochopiť, prečo by ich kvôli takému životu opustila. Keď však našiel otcove zápisky, ktoré opisovali jej život a následne aj ich spoločný, rozhodol sa, že chce mamu spoznať.
Tri dni sa plavil riekou Orinoko, až napokon dorazil na územie jej kmeňa. Ich prvé stretnutie po dvadsiatich rokoch bolo veľmi dojemné a plné sĺz. Dnes David študuje históriu a kultúru tohto kmeňa, rovnako ako kedysi jeho otec, a je hrdý, že je jeho polovičným členom.
Kŕdeľ čajok, zničená izba a doživotný zákaz, ktorý trval „len“ 17 rokov
V roku 2001 sa Nick Burchill kvôli služobnej ceste ubytoval v hoteli Fairmont Empress v Kanade. Keďže táto oblasť je známa svojou povestnou salámou, kolegovia ho poverili úlohou – musí im nejakú doniesť. Nick im teda nejakú zabezpečil, no keďže jeho izba nemala chladničku, vyriešil to svojpomocne.
Vonku bolo chladno, a tak salámu položil na parapet a odišiel na pracovné stretnutie. Keď sa vrátil do izby, ani vo sne nečakal, že sa mu naskytne takýto katastrofický pohľad. Do jeho salámovej nádielky sa pustil kŕdeľ čajok, ktorým táto mastná pochutina vôbec nesadla. Izba bola od podlahy až po strop kompletne celá od vtáčích fekálií.
Po Nickovom príchode sa operenci vyľakali a v snahe čo najrýchlejšie vyletieť z izby, povrážali do všetkého, čo im skrížilo cestu. Napokon sa cestu von podarilo nájsť všetkým čajkám, okrem jednej. Po tej hodil topánku. Topánka oknom vyletela z izby, pristála vo fontáne a nahnevaný Nick ju išiel nájsť. Našiel ju, no bola celá premočená.
Pokúsil sa ju usušiť hotelovým fénom a vtom to prišlo – BUM. Vyhodil poistky v celom hoteli. Po tomto všetkom dostal doživotný zákaz sa v tomto hoteli ubytovať. Po sedemnástich rokoch nabral odvahu, napísal do hotela list a objasnil im, ako to vtedy vlastne bolo. Vedenie hotela sa teda napokon zľutovalo a mužovi odpustilo.
Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: eastnews.ru
