Súčasná situácia na politickej scéne už niekoľko rokov pripomína skôr cirkus a divadlo. Spojenie „politická kultúra“ u nás takmer absentuje, namiesto toho si politici vzájomne nadávajú a verejne sa osočujú v médiách. Niet preto lepšieho času na to, aby sme si pripomenuli úplne opačné osobnosti našej histórie. Také, na ktoré môžeme byť hrdí a ktoré pre nás namiesto sľubov skutočne niečo urobili. Či už sa budeme baviť o bájnom zbojníkovi, alebo kodifikátoroch slovenčiny, každý z nich niečo znamenal.

Juraj Jánošík (1688-1713)

Zrejme ťa neprekvapí, keď náš rebríček začneme legendárnym Jurajom Jánošíkom. Uvádzame ho najmä preto, lebo symbolizoval vzdor ťažko pracujúceho ľudu proti utláčaniu a vrchnosti. Slovenský zbojník a národný hrdina sa narodil v obci Terchová v osade u Jánošov v roku 1688.

Legenda o ňom hovorí, že „bohatým bral a chudobným dával.“ Žil so svojou družinou v lesoch medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom a prepadával pocestných. Peniaze potom rozdeľoval medzi chudobných poddaných. Jeho ľudová postava sa spájala s hrdinskými vlastnosťami, silou, odvahou a statočnosťou.

Anton Bernolák (1762-1813)

Anton Bernolák bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – bernolákovčinu. V bratislavskom Generálnom seminári sa zapálil za osvietenské reformy kráľovnej Márie Terézie a cisára Jozefa II. Stal sa propagátorom národnobuditeľských snáh nášho národa. Chápal, že bez živej reči v písomnom styku a v školstve nie je možné, aby sme sa formovali na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti.

Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Hnutie bernolákovcov, ich literárne diela, každodenná snaha a práca so Slovákmi či vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka.

Odporúčame prečítať:

Vyliata voda zamrzla pred dopadom na zem a z oblohy padali mŕtve vtáky. Tak vyzerala najstudenšia zima v histórii meraní na Slovensku

• História
• Slovensko

Ľudovít Štúr (1815-1856)

Ľudovít Štúr sa právom označuje ako najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Tiež bol kodifikátorom slovenského jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach, čiže mu vďačíme za spisovnú slovenčinu. Patril k vedúcim účastníkom Slovenského povstania v rokoch 1848 až 1849. Pôsobil ako poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 až 1848.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane