Jozef Miloslav Hurban (1817-1888)
Miloslav Hurban bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a jedna z vedúcich osobností Slovenského povstania. Pôvodne bol stúpencom Jána Kollára, neskôr sa pridal k Ľudovítovi Štúrovi. Bol tiež napríklad spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady, Matice slovenskej či Spolku Tatrín. Na Hurbanovej fare v Hlbokom v roku 1843 spolu so Štúrom a Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu.
Michal Miloslav Hodža (1811-1870)
Michal Miloslav Hodža bol jedným z najvýznamnejších reprezentantov slovenského národného obrodenia. Spolu so Štúrom a Hurbanom neodmysliteľne patrí ku kľúčovej trojici slovenských národných buditeľov. Študoval na bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1832 až 1834, na ktorom sa formovala štúrovská generácia národovcov.
Výrazne sa zaslúžil o zmenu pravopisu do súčasnej podoby, keďže sa v roku 1852 uzákonila hodžovsko-hattalovská reforma. Pričinil sa aj o to, že sa zachovalo písmeno ä, dvojhlásky aj ypsilon. Medzi jeho známe výroky patrí predovšetkým tento: „Zrušiť moje tvrdé y? To sa, Boh dá, nigdá nestane!“
Milan Rastislav Štefánik (1880-1919)
Milan Rastislav Štefánik pôsobil počas štúdia v slovenskom spolku Detvan. V roku 1904 odišiel do Paríža, kde sa venoval astronómii. Na začiatku 1. svetovej vojny nastúpil do vojenskej leteckej školy vo francúzskej armáde. V roku 1916 založili spolu s Masarykom, Benešom a Durichom v Paríži predchodcu Československej národnej rady. Mala šíriť myšlienku nezávislosti Čechov a Slovákov v Rakúsko–Uhorsku.
V roku 1917 dosiahol hodnosť generála. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko‑slovenského zahraničného odboja počas 1. svetovej vojny. Okrem iného bol aj jednou z kľúčových osôb pri založení Prvej česko‑slovenskej republiky.
