Vianoce už klopú na dvere, a rovnako ako pred každým podstatným sviatkom, aj teraz sa nám začínajú rysovať určité typy ľudí. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme sa ich teda niekoľko rozhodli načrtnúť. Ten, čo Vianoce vyslovene zbožňuje, ten, čo od prvého do dvadsiateho štvrtého neprestajne nadáva, ten, čo nakupuje, akoby bol debet len predmetom mýtických legiend… určite ich poznáš, nie?

1. Ten, ktorý si ide

Niektorí ľudia milujú Vianoce. Ale nie tak ležérne „ozdobím strom, pozriem si rozprávky a bude fajn“, ale tak naozaj. Celým srdcom. Celým svojím bytím. Možno to miestami hraničí s diagnózou, možno svojím entuziazmom lezie všetkým naokolo decentne na nervy a možno mu ten príšerný vianočný sveter ani tak nesedí na bokoch, ale čert to ber. Vianoce sú len raz do roka, musí to predsa osláviť.

2. Ten, ktorý len pečie, pečie a pečie

To je jedno, že plánuje sviatky stráviť len v kruhu tých najbližších. To je jedno, že ich je dokopy päť, a aj keby na hlavu pripadalo sedemstodvadsaťdva perníčkov, stále by ostala ročná poživeň pre menší štát kdesi na juhu Afriky. Ona si nedá povedať. Medvedie labky, vanilkové rožky, linecké kolieska a sedemnásť rôznych tvarov medovníkov… vypeká, akoby jej za to platili.

3. Ten, ktorý je zase chorý

Sú ľudia, ktorí nie sú chorí, ako je rok dlhý, a potom tí, ktorým stačí, že niekto v susednej dedine dvakrát kýchne. A čo majú obaja spoločné? Naprd Vianoce. Byť chorý je jedna vec, ale byť chorý, keď sa celá domácnosť skrúca pod náporom vône kapra a perníčkov, keď ty nevieš prehltnúť ani vlastné sliny… to už je iná káva. No nič, možno zase o rok.

4. Ten, čo sa vžil do roly Ježiška

Jasné, jasné, Vianoce sú v prvom rade sviatkom o láske a o rodine, ale to predsa neznamená, že to pod vianočným stromčekom musí zívať prázdnotou. Nejakú drobnosť, aspoň symbolickú… nie. NIE. Pre tohto človeka nič drobné a symbolické neexistuje. Darčeky nakupuje vo veľkom, čím viac, tým lepšie, čím drahšie, tým viac Adidas.

Bez bohatého Ježiška by to preňho nebolo ono, a keby na Štedrý deň všetci zúčastnení nehíkali od radosti a prekvapenia, mohol by si rovno hodiť slučku. Svojím spôsobom je to milé – obdarovať svojich blízkych tým, po čom ich srdce už dlho piští. Problém nastáva vtedy, keď akosi pozabudnú na vlastné finančné možnosti a minú trikrát viac, ako mali pôvodne v pláne.

5. Ten, čo sa teraz zobudil

Snehu nakydalo už dobré dva týždne dozadu, ale fešimu to nevadí. Airbagy fungujú, policajti sa zgrupujú na miestach s najväčšou koncentráciou imbecilov bez rúšok, na cesty nemajú čas… tak načo meniť gumy? Zobudí sa až dva dni pred Vianocami, keď si uvedomí, že ísť domov na Kysuce s takýmto autom bude bez uzavretia životnej poistky asi dosť biedny nápad.

Lenže v tej fáze už má jeho gumy každý u prdele. Automechanici dokončujú, čo majú rozrobené, aby sa mohli vyvaliť doma pred telkou, otvoriť si pivko a s rodinou sledovať vianočné rozprávky – kvôli blbcovi, čo zaspal dobu, sa rozdrapovať rozhodne nebudú. A tak chudák behá od servisu k servisu, sľubuje dvacky do vačku a dúfa, že sa nad ním predsa len ktosi zľutuje…

6. Ten, čo toho má plné zuby

December nie je pre každého. Tlačenica v obchode, bitka o poslednú sieťku mandarínok, kocku masla a mrazené filé a rad pred pokladňou, čo sa tiahne cez tri ďalšie štáty, na to skrátka nemá každý kapacity. Ošiaľ okolo vianočných darčekov, akcie v obchodoch, ktoré vlastne ani nie sú akciami, a srdečné priania pekných sviatkov od ľudí, ktorých si sto rokov nevidel… nie. Fakt nie.

Prvý týždeň sa to dá zvládnuť s úsmevom, druhý sa to dá tolerovať, ale každou sekundou, čo príde po tom, je stále bližšie k psychickému zrúteniu. Keď počuje „poďme, bratia, do Betléma“ už sedemnásty raz a myslí si, že to už fakt nemôže byť horšie… vtedy nasneží. No sr*l to pes, celý tento poondiaty mesiac.