Rodičia sú niekto, kto s nami vyrastá, od našich prvých dní na tomto svete sa nám venujú a ich starosť pretrváva po celý ich život. Čo všetko pre nás rodičia už spravili a neváhali by to spraviť ani teraz?
1. Vždy sa nás zastanú
Pamätáte na tie časy keď ste sa vonku hrali a zrazu k vám dobehli decká takmer dvakrát tak ťažké ako vy, o 2 hlavy vyššie a začali vám robiť zle, lebo sa vyžívali v tom ubližovať takým rozkošným a neškodným deťom ako ste boli vy? No dobre, možno nie až tak neškodným, ale chápeme sa. Aj keď ste spor vyprovokovali vy, vaši rodičia by najradšej utrhli hlavu každému, kto vám skrivil čo i len vlások. Stačilo trochu (krokodílích) sĺz v očiach a už bolo.
2. Urobia všetko, aby nás potešili
Robia všetko pre naše blaho, no nemôžeme sa na to pozerať len materialisticky. Nie každý rodič si môže dovoliť kúpiť svojmu dieťaťu na Vianoce nový iPhone, niektorí ho nemôžu kúpiť vôbec, no z toho, čo majú, by dali všetko, len aby svoje dieťa potešili.
3. Mamičky kvôli nám prestali fajčiť (aspoň počas tehotenstva)
Takmer každá tehotná žena to rada urobí. Cigaretka s kamoškami na kávičke je jedna vec, a naozaj lákavá, no ak v bruchu nosí svojho ešte nenarodeného špunta, tak vie, že by nemala. A keďže ju tehotenstvo vyzbrojilo riadnou dávkou sebazaprenia, tak ani nebude! Niektorým ženám nefajčenie vydrží aj potom, čo sa to malé vygúľa na svet, niektoré sa už nemôžu dočkať toho, keď konečne porodia a budú si môcť normálne zapáliť. Nikotín je sviňa, čo viac k tomu napísať.
4. Zožrali sme im kopu voľného času
Hlavne, keď sme sa narodili. Decko tam, decko sem, decko nechce spať, zasa plače v noci, zasa sa nevyspíme a už tretí raz osralo novo vymenenú plienku. Nie je to len tak. Ako malé deti sme rodičom žrali veľa voľného času, stále nás museli mať na očiach a dávať pozor, kam nás naša zvedavosť zase zavedie. Niekedy pre nich bola výzva ísť aj na záchod bez nás, pretože sme ich prenasledovali ako utešené otravné chvostíky. Naši rodičia už ani zďaleka nemali toľko voľného času na svoje koníčky, ale začali sa venovať niečomu omnoho lepšiemu – predsa nám!
5. Naučili nás už toľko vecí
Je jedno akým spôsobom nás tie veci učili, no dôležité je, že ich teraz vieme a mali by sme im byť vďační! Tým samozrejme nemyslím kopu nezmyselných otázok, ktoré sme im pokladali od rána do večera, na tie sa proste už nedalo ani odpovedať. Od toho čí prdia hady až po to, či hovno horí, naša neustála zvedavosť si nedala pohov skutočne nikdy. Ale aj tak nikdy nestrácali trpezlivosť a s pokorou a láskou nám predkladali odpovede (pokiaľ ich samozrejme vedeli, lebo to, či prdia hady, asi taká bežná informácia nie je).
Aj takáto metóda na naučenie plávania je veľmi úspešná, už len aby bola vodu trochu hlbšia a šlo by nám to aj samé. 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=6v2BDAkjuao
6. Vždy sa na nich môžeme obrátiť
Je jedno v akom veku, vždy nám dajú nejakú radu, ktorú aj tak neposlúchneme a nakoniec si aspoň sami pre seba povieme (a aj oni nám to teda veľmi radi povedia), že mali pravdu. Taká klasika, bez toho by vesmír hádam ani nebol. Niečo ti v živote nevychádza? Nejakou náhodou nemáš na nájom alebo ťa žena vyhodila z domu? Neboj, u rodičov sa pre teba nejaké miesto na spanie vždy nájde, si predsa stále ich decko, aj keď veľké a občas smrdíš.
Samozrejme, že v týchto 6 bodoch sa nedalo zhrnúť všetko, čo pre nás rodičia kedy spravili a stále robia, no tí, ktorí svojich rodičov majú by si ich mali vážiť tak, ako si vážia aj oni vás (ak vážia).
Titulná fotka: pixabay.com
