Píše sa 21. storočie a niektorí ľudia majú stále názory ako zo stredoveku. Aké napríklad? Nuž, v spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme ich dali niekoľko dohromady a sme si takmer istí, že niekoho s takýmito myšlienkovými pochodmi máš vo svojom okolí aj ty. Tak schválne, ktorého?

1. Podnikanie je prakticky samovražda

Aby sme boli úplne korektní, Slovensko nie je práve raj pre podnikateľov. To ale neznamená, že je rajom pre ľudí v trvalom pracovnom pomere. Rozbehnúť vlastnú firmu je risk a vždy je tu šanca, že padneš na hubu a ostaneš s tvrdým zadkom, ale v čom je to horšie ako otročiť celý život za almužnu, len aby ťa desať rokov pred dôchodkom poslali kadeľahšie? Že dostávaš gastráče?

2. Dobrí muži už dávno vymreli

„Chcem zlého chlapca,“ povedala si, keď videla fešiho v americkom filme, ako tú svoju vozí na motorke, a zistila, že v koženej bunde a s krvavými hánkami mu to celkom sekne. „Chcem, aby bol dobrý iba ku mne.“ A aj bol. Dvakrát do týždňa jej nosil kvety… tak čo tam po tom, že v približne rovnakej frekvencii prášil kolegyňu z práce a doteraz si nevymazal profil na internetovej zoznamke?

Chcela grázla, tak ho má. Nikto z jej blízkych kruhov ho nemal rád, všetky jej kamarátky jej hovorili, že to nedopadne dobre. A keď jej konečne dolámal srdce na márne kúsky, rozhodla sa namiesto vlastnej hlúposti viniť pohlavie ako také. Je to mužmi. Nie jej zaslepenosťou, ružovými okuliarmi a idealizáciou toxického správania… Mužmi.

3. Iné sexuálne orientácie vlastne neexistujú

Je to len fáza, pubertálna nerozvážnosť alebo – a to je najlepšie – spôsob, akým zaujať. Keď sme sa konečne preniesli cez mýtus, že iná sexuálna orientácia je prenosná choroba, dostali sme sa sem. Vlastne je to stratégia. Niektoré dievčatá nosia krátke sukne, niektorí chlapci sa mlátia hlava-nehlava, a títo? Títo sa rozhodli inklinovať k rovnakému pohlaviu, báť sa, že podchvíľou od niekoho dostanú na hubu, a počúvať rodičov, ktorí sa už teraz tešia na budúce vnúčence… No existuje niečo efektívnejšie? Asi ťažko.

4. Dobré známky sú zárukou úspechu

Sedí v prvej lavici, hlási sa skôr, ako učiteľka dopovie otázku, a ešte radšej, ako pre ňu zotiera tabuľu, jej pripomína, že ste mali domácu úlohu. Domov nosí samé jednotky, tatko ho hrdo tľapká po pleci, mama pripína vysvedčenia na chladničku magnetkou a všetci sa z neho idú posr*ť. Určite má pred sebou sľubnú budúcnosť, hovoria. Ako by na známkach v škole záležalo dlhšie ako po koniec roka…

No možno majú pravdu. Možno sa chalan naozaj dostane na dobrú vysokú, študijnými výsledkami ohúri šéfa nadnárodného korporátu a po tridsiatke si už bude len váľať šunky na Bali. Bolo by to fér. Lenže život nie je fér a omnoho väčšia pravdepodobnosť je, že mu miesto vyfúkne týpek, čo školu presedel s prstom vrazeným v nose, lebo ocinko má konexie. Ale nebudeme si kaziť ilúzie, však?

5. Vysokoškolský diplom je len zdrap papiera

„Vysoká škola je len formalita,“ povedal si a potom si nechal zoperovať koleno človekom, čo by doňho bez titulu mohol akurát tak štuchať špáradlom. Nebudeme si klamať, slovenské školstvo rozhodne nepatrí medzi svetovú elitu a z niektorých vysokých škôl odchádzajú s titulom aj tupci. Ale to neznamená, že sú také všetky. A že sú všetky zbytočné.

6. Peniaze z teba urobia chrapúňa

Je ťažké myslieť si niečo iné, keď máme knižný príklad priamo v parlamente, ale predsa… Peniaze neničia charakter. Len zvýrazňujú to, čo tam bolo vždy, len to tíško driemalo pod povrchom a kvôli nedostatočným finančným prostriedkom nikdy nemalo šancu prejaviť sa. Nie každý je chamtivý. Nie každý chce stále viac. Prekvapivo, naozaj existujú ľudia, ktorí majú mieru a ktorí nejdú cez mŕtvoly, aby z desiatich núl urobili jedenásť. Je ich podstatne menej ako tých druhých? To už je otázka na iný deň…