Slovenská návšteva má svoj vlastný časový systém. Príchod sa síce dá približne odhadnúť, no odchod zostáva zahalený rúškom tajomstva. Keď hostia prvýkrát vyslovia „už pôjdeme“, skúsený hostiteľ vie, že večer sa ešte ani zďaleka nekončí.
Táto veta totiž neoznamuje reálny odchod. Je iba začiatkom dlhého spoločenského rituálu, počas ktorého sa dopije káva, zjedia posledné koláče, preberú ďalšie tri rodinné príbehy a niekoľkokrát sa skontroluje, či si každý zobral všetko, čo si priniesol.
Od prvého „už pôjdeme“ po skutočné zabuchnutie dverí môže pokojne uplynúť ďalšia hodina. A niekedy ani to nestačí. Nasleduje totiž ešte debata pred domom, lúčenie cez otvorené okno auta a záverečné mávanie z brány.
1. Ešte si dáme poslednú kávu
Keď návšteva oznámi odchod, hostiteľ automaticky položí otázku: „A ešte jednu kávu si nedáte?“ Nikto presne nevie, prečo človek potrebuje pred cestou domov o deviatej večer vypiť ďalšie espresso, no odmietnuť by bolo takmer neslušné.
Káva, samozrejme, nepríde sama. Objaví sa posledný kúsok koláča, miska slaných tyčiniek a veta: „Veď už len trošku.“ Plánovaný odchod sa odkladá minimálne o dvadsať minút.
2. Zrazu sa otvorí najlepšia téma večera
Celé hodiny sa hovorilo o počasí, práci a deťoch. Len čo sa však hostia postavia zo stoličky, niekto si spomenie na príbeh, ktorý jednoducho musí dopovedať.
„Počkaj, ešte som ti nepovedala, čo spravila tá suseda.“ Všetci si opäť sadnú, pretože susedský konflikt sa nedá riešiť postojačky. Odchod je oficiálne zrušený.
3. Lúčenie sa presunie do chodby
Po druhom pokuse o odchod sa návšteva konečne dostane k topánkam. To však neznamená, že odchádza. Chodba je iba ďalšou miestnosťou určenou na rozhovor.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneJeden človek už má obutú topánku, druhý stále drží kabát a hostiteľ sa opiera o zárubňu. Presne v tejto polohe dokážu pokračovať v debate ďalšiu štvrťhodinu.
4. Začne sa veľké hľadanie osobných vecí
Kľúče, okuliare, telefón, kabelka a nádoba, v ktorej návšteva priniesla koláč. Aspoň jeden z týchto predmetov záhadne zmizne.
Nasleduje kolektívne pátranie po celom dome. Telefón sa nájde pod vankúšom, okuliare na hlave a dóza, samozrejme, nesmie odísť prázdna. Hostiteľ ju preto začne plniť rezňami, koláčmi alebo aspoň ovocím.
5. „Niečo vám ešte zabalím“
Slovenská návšteva nemôže odísť iba s tým, s čím prišla. Domov si musí odniesť minimálne dve porcie jedla a niečo sladké na ráno.
Najprv slušne odmieta, potom tvrdí, že doma má všetkého dosť, a napokon si tašku vezme so slovami: „Tak dobre, keď inak nedáš.“ Tento dialóg je povinný a nemožno ho preskočiť.
6. Debata pokračuje pred bránou
Hostia sa úspešne dostali z domu, no tým sa návšteva ešte nekončí. Presúva sa iba do exteriéru. Pri bráne sa preberie doprava, počasie aj najlepšia cesta domov.
Ak sa niekto oprie o auto, situácia je vážna. V tej chvíli môže vzniknúť úplne nový rozhovor, ktorý nemá nič spoločné so všetkým, čo sa riešilo vnútri.
7. Posledné slová zaznejú cez okno auta
Motor už beží, všetci sedia a hostiteľ stojí pri aute. Stále však existuje priestor na niekoľko dôležitých viet: „Napíš, keď prídete.“ „Dávajte pozor.“ „A pozdravujte doma.“
Auto sa konečne pohne, no ešte nasleduje mávanie, trúbenie a posledný výkrik cez pootvorené okno. Návšteva sa definitívne skončila.
Teda aspoň dovtedy, kým nepríde správa: „Už sme doma. Ďakujeme za všetko, nabudúce prídete vy k nám.“
