Niektoré moderné vymoženosti vôbec nie sú také moderné, ako si myslíš. V skutočnosti v rôznych podobách existujú už celé stáročia, niekedy dokonca tisícročia, len si o tom nevedel. Dnes sme si pre teba pripravili ukážku siedmich takýchto vecí. Ktorá z nich ťa šokovala najviac?
1. AUX konektor
AUX konektor radíme do skupiny elektrických konektorov, ktoré sa zvyčajne využívajú na prenos analógových audio signálov, a v aute ho má hádam každý. Existuje vo viacerých veľkostných prevedeniach. Vznik toho pôvodného (6,35 milimetra) sa datuje už do roku 1877. Vtedy na 109 Court Street v Bostone vyrástla prvá telefónna ústredňa vôbec, ktorá takúto pomôcku potrebovala ako soľ.
Telefónna ústredňa, ktorá sprostredkovala prvú komerčnú telefonickú výmenu, dnes už neexistuje. AUX konektor však áno. Za roky svojho pôsobenia na trhu s elektronikou prešiel mnohými drobnými úpravami, avšak základ je aj po viac ako storočí takmer rovnaký.
2. Náramkové hodinky
Koncept náramkových hodiniek nie je žiadna moderná záležitosť, poznali ich už v 16. storočí. V roku 1571 ich do daru dostala vtedajšia britská kráľovná Alžbeta I. a od koho iného, ako od svojho obľúbeného ctiteľa Roberta Dudleyho. Tým, pravdepodobne, udala trend a takéto hodinky ešte ďalšie štyri desaťročia nosili výhradne ženy.
Všetko sa zmenilo začiatkom 19. storočia, keď výhody náramkových hodiniek odhalili vojenské sily. Zistili, že vďaka nim možno šikovne načasovať plánované útoky a následne ich synchrónne vykonať – všetko bez toho, aby zbytočnými signálmi upútali pozornosť protivníka a odhalili sa. Dnes, ako vieme, na pohlaví nezáleží a tento módny doplnok nosia muži aj ženy.
3. Bolonská univerzita
Talianske mesto Bologna, hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna, je sídlom nielen biskupa, ale aj pravdepodobne najstaršej univerzity na svete. Jej vznik sa odhaduje zhruba na rok 1088 a za takmer tisíc rokov nebola jediný raz mimo prevádzky. Odchovala viac ako 87-tisíc študentov, medzi nimi aj troch pápežov a mnohých talianskych politikov.
V tesnom závese je Oxfordská univerzita, jedna z najprestížnejších univerzít sveta. Svojej povesti nie je nič dlžná a na konte má okrem 28 britských predsedov vlády a 50 výhercov Nobelovej ceny aj sira Stephena Hawkinga, čo je poctou samé osebe. Presný rok jej otvorenia však nie je známy, uvažuje sa však o rozmedzí rokov 1096-1167.
4. Elektrické auto
Celým menom Gustave Pierre Trouvé bol svojho času jedným z najuznávanejších vynálezcov a elektroinžinierov. Dnes jeho meno pozná len málokto. Vynašiel predchodcu LED žiarovky, endoskop, elektrickú žiletku či modernú vŕtačku pre lekárov stomatológie, vylepšil telefón… a aj tak sa mu akosi podarilo upadnúť do zabudnutia.
To sa teraz zmení. Keď už nič iné, pamätať si ho budeš aspoň ako muža, ktorý viac ako 130 rokov dozadu vyrobil prvé elektrické auto. Testoval ho v uliciach Paríža v apríli roku 1881 a ujalo sa. Do začiatku dvadsiatych rokov 19. storočia bolo schopné konkurovať autám na bežný pohon, potom sa však veci zmenili.
Zlepšila sa kvalita ciest, ľudia teda začali cestovať viac a ďalej. Tak ďaleko, že by sa im elektrické auto vybilo. Okrem toho, svet narazil na niekoľko slušných zásobární ropy, a teda aj paliva bolo dosť. Nikto nemal dôvod zaoberať sa elektrickým autom, nebol oň žiaden záujem a sám Trouvé si myslel, že zlyhal. Keby len vedel…
5. Splachovacia toaleta
Nachádzame sa v historickej Indii, viac ako 2000 rokov pred naším letopočtom. Oblasť momentálne obýva harappská civilizácia, na svoj čas veľmi vyspelá, ktorá mala základy hydrauliky očividne v malíčku. Práve vďaka tomu sa ich obydlia pýšili tečúcou vodou a sanitárnymi zariadeniami, aké svet nikdy predtým nevidel.
Ich ľudia mali splachovacie záchody. Možno nie celkom také, na aké sme zvyknutí, ale veľmi obdobné. V oddelenej časti domu určenej na sprchovanie sa nachádzala aj „odpadová diera“, slúžiaca ako toaleta, na ktorú sa po vykonaní potreby vyliala nádoba s vodou. Voda išla z centrálnej studne, pričom rúrky z hlinených tehál ju doviedli až do domu.
6. Kondómy a antikoncepcia
Nechuť počať dieťa je stará ako ľudstvo samé. Ženy sa pred neželaným tehotenstvom chránili všakovakými spôsobmi, od zasúvania okruhliakov do pošvy v Mezopotámii či Starovekom Egypte až po jedenie fenikla gigantického v Starovekom Grécku. Po rokoch využívania týchto bizarných praktík bol príchod kondómu revolučný.
Kondómy – najprv ženské, neskôr mužské – sa vyrábali z rôznych zvieracích orgánov, ako mechúr či črevá. Po čase sa materiál zmenil na tvrdú kožu. Kondómy neboli od začiatku populárne, práve naopak, kompetentní sa ich snažili zákonom zakázať. Nepodarilo sa a v 18. storočí trh s nimi začal naberať na obrátkach. Dostupné boli všade, v rôznych tvaroch a veľkostiach, a tak je to dodnes.
7. Bublinkové nápoje
V roku 1767 sa Josephovi Priestleymu v univerzitnom laboratóriu v Leedse podarilo odhaliť metódu na spojenie vody a oxidu uhličitého. Toto zistenie položilo základy známym sýteným nápojom, ako Coca Cola či Pepsi. Na tie dnes polovica populácie nedá dopustiť. Svoju bublinkovú vodu označil za „najšťastnejší objav histórie“, no predávať ju neskúšal.
Na komerčné využitie osviežujúceho drinku prišiel až švajčiarsky výrobca hodiniek. Johann Jacob Schweppe ho ponúkal smädným zákazníkom v Ženeve a očividne to bol veľmi dobrý marketingový ťah. Ako výrobcu hodiniek ho totiž teraz už nikto nepozná.
Biznis s perlivou vodou sa mu za necelých sedem rokov tak rozbehol, že presťahoval továreň do Londýna a predstavil svetu novú príchuť – citrón. Tou sa chcel odlíšiť od konkurencie, ktorá sa snažila jeho unikátny drink napodobniť. Podarilo sa.
