Každý jeden človek sa určite stretol s nejakým mýtom o správaní zvierat. A, samozrejme, sme im všetci bezhlavo verili. V skutočnosti ale mnohé z týchto „zvieracích mýtov“ hovoria a tvrdia absolútne nezmysly.
Tieto často sa opakujúce a medzi ľuďmi sa šíriace „fakty“ však nie sú vedecké závery, ale často laické a pavedecké mýty. Veríš im aj ty? Prejdi si zoznam tých skutočne najrozšírenejších mýtov zo sveta zvierat, ktorým si možno uveril ako dieťa a doposiaľ sa v tvojom živote nenašiel nik, kto by ti ich vyvrátil.
Mýtus: Vtáčie mláďatá ich matky odvrhnú, ak prídu do kontaktu s ľuďmi
Pravda: Aj keď ponechať mláďatá vtákov na pokoji je to najlepšie, čo im ako ľudia môžeme dopriať, pretrváva predstava o následnom odmietnutí mláďat, ak sa ich dotkne ľudská ruka. Tento mýtus je zakorenený v mylnej predstave, že vtáčie matky následne nerozpoznajú pach svojich mláďat po tom, čo sa ich dotkol človek.
V skutočnosti majú vtáky mimoriadne slabý čuch, a preto nevnímajú rozdiel v pachoch. Vtáčie mláďatá sa často nachádzajú samy a na prvý pohľad opustené v tráve počas celého jarného obdobia. A má to jednoduchú pointu – učia sa totiž lietať.
Čiastočne mohol byť tento mýtus výsledkom dobre zmýšľajúcich rodičov, ktorí iba chceli, aby ich deti počas jari nezbierali bezbranné mláďatá vtákov. Ak ich totiž počas tejto bezbrannej fázy ich života budeme zbytočne odchytávať v domnienke, že potrebujú našu pomoc, paradoxne im často viac ublížime, ako pomôžeme. Preto je možno aj celkom fajn, ak niekto tomuto mýtu skutočne verí.
Mýtus: „Svadobná ryža“ spôsobuje explóziu vtákov
Pravda: Ktovie, odkiaľ pochádza táto mylná predstava o fungovaní vtáčieho tela, ale rozhodne je to mýtus, na ktorom nie je ani zrnko pravdy. Svadobná ryža je zvyčajne dehydrovaná ryža, ktorá nemá na vtáčie telo účinky, ktoré mýtus popisuje.
Napriek tomu, že ide o tradíciu siahajúcu až do starovekého Egypta, novodobí plánovači svadieb sa rozhodli použiť náhrady namiesto tradičnej ryže, pretože sa obávajú, že práve tá zabije úbohých kostolných holubov. A to tak, že v ich žalúdku takto dehydrovaná ryža naberie na objeme a príde k onej nepríjemnej explózii.
Pravdou je, že ryža nikdy a za žiadnych okolností nenaberie taký obrovský objem, aby vtákom čo i len trochu ublížila. Štúdia z roku 2002 vykonaná na University of Kentucky ukázala, že bežné vtáčie zrno, ktoré sa používa na bežné dokrmovanie papagájov, expanduje v ich žalúdku viac ako obávaná ryža.
Mýtus: Netopiere sú úplne slepé
Pravda: Všetky netopiere do určitej miery vidia – preto majú na hlave oči. Netopiere v skutočnosti vidia veľmi dobre, pretože využívajú svoj klasický zrak v kombinácii s tým „sonarovým“. Väčšina netopierov využíva echolokáciu (druh sonaru), čo im umožňuje „vidieť“ podrobnejšie, ako kedy dokázal vidieť akýkoľvek človek. Ako inak by potom bolo možné, že tieto stvorenia dokážu nájsť komára v takmer totálnej tme?
Mýtus: Ropuchy spôsobujú bradavice
Pravda: Tento mýtus, pravdepodobne, vznikol v okamihu, keď matky hľadali spôsob, ako prinútiť svoje deti, aby prestali zbierať zvieratá kade tade po vonku a vláčiť ich domov ako nového člena rodiny. Určite za tým bol aj strach z prenosu ochorení. V prípade ropúch (a celkovo žiab) za tým bol aj odpor početnej skupiny ľudí ku týmto inak mimoriadne zaujímavým stvoreniam, bez ktorých by bol život na planéte jedna veľká hmyzia katastrofa.
Z hrudkovitej pokožky ropuchy – alebo inej žaby – ti určite nikdy nevzniknú bradavice. Tieto hrudky na ich tele pomáhajú ropuchám prežiť v suchom podnebí, nakoľko si ich telo vyžaduje vlhkosť. Táto vlastnosť pomáha ropuchám prežiť, ale to neznamená, že majú tú moc preniesť tieto hrbolčeky na telo človeka.
Pri tomto mýte si ako autor a milovník zvierat v jednej osobe dovolím poznamenať, že by sme rozhodne nemali zbierať žaby ani iné zvieratá z voľnej prírody a považovať ich za náhradu domácich zvierat. V prípade ropuchy je to hazard s jej zdravím, pretože pri neodbornej manipulácii ju môžeme poraniť tak vážne, že našu zvedavosť neunesie a zahynie. Nehovoriac o tom, že jej jed nám dokáže vyvolať nepríjemné zdravotné komplikácie.
Ako dieťa som vzal do ruky kunku žltobruchú a následne som si pretrel oči, pretože mi do nich padal dážď. Veľmi nepríjemné bolo poznanie, že táto žabka nemá svoje výstražné sfarbenie len tak na okrasu. Toxín, ktorý vyvolal pálenie a podráždenie v okolí oka, ma naučil, že žaby sa do ruky neberú.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
