Každá generácia používa technológie trochu inak. Gen Z dokáže za tri sekundy odpísať na správu, upraviť fotku a popritom ešte skontrolovať tri sociálne siete. Staršie generácie sa s telefónom často nikam neponáhľajú.
A niekedy ho používajú spôsobom, pri ktorom mladším členom rodiny jemne myká okom.
Neznamená to, že technológie neovládajú. Len si za tie roky vytvorili vlastné postupy, ktorých sa nemienia vzdať. A práve tie pravidelne testujú trpezlivosť rodinných príslušníkov z Gen Z.
1. Písať jedným ukazovákom a telefón držať pol metra od tváre
Existujú ľudia, ktorí píšu správu oboma palcami rýchlosťou profesionálneho stenografa. A potom sú tu tí, ktorí držia telefón v jednej ruke a druhým ukazovákom opatrne vyťukávajú každé písmeno.
Celý proces navyše prebieha s mobilom čo najďalej od očí. Jedna krátka odpoveď preto pokojne trvá dve minúty. Najväčšou chybou je čakať a sledovať nápis „píše…“. Urob si zatiaľ čaj.
2. Posielať trblietavé obrázky na dobré ráno
Rodinná skupina na WhatsAppe má svoje zákonitosti. Jedným z nich je, že obyčajné „dobré ráno“ zjavne nestačí. Potrebuješ obrázok šálky kávy, ružu, srdiečko, trblietky a ideálne aj nápis pripomínajúci, že dnes je utorok.
O siedmej ráno tak Gen Z otvorí telefón a čaká ju obrázok, ktorý vizuálne zamrzol niekde medzi rokom 2009 a narodeninovou pohľadnicou.
3. Nahrať štvorminútovú hlasovku s obsahom na 30 sekúnd
Hlasová správa môže byť praktická. Teda pokiaľ človek pred jej nahrávaním vie, čo chce povedať. Niektorí však zapnú nahrávanie a až následne začnú premýšľať. „No… ja som ti vlastne chcela… počkaj.“
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNasleduje ticho. Dýchanie. Zvuk odkladaného riadu. Krátky rozhovor s niekým v miestnosti. Potom sa príbeh opäť rozbehne.
Gen Z zatiaľ sleduje údaj 4:37 a premýšľa, čo urobila zle.
4. Používať blesk za absolútne každých okolností
Rodinná oslava, reštaurácia, koncert alebo fotka človeka sediaceho pol metra od objektívu. Blesk musí byť. Výsledkom je tvár osvetlená intenzitou policajného reflektora a pozadie, ktoré prestalo existovať.
Najlepšie je, keď po prvej fotografii príde ešte päť ďalších. Veď jedna mohla byť rozmazaná.
5. „Prečo mi ten tablet zase nesvieti?“
Technická podpora v rodine vie, že niektoré problémy majú prekvapivo jednoduché riešenia.
Tablet je pokazený. Obrazovka je úplne tmavá. Nič na nej nevidno. Určite sa s tým niečo stalo. Gen Z preberie zariadenie, otvorí nastavenia a posunie jas z nuly doprava. Zázračná oprava je hotová.
O dva týždne sa situácia zopakuje.
6. Telefonovať cez video zásadne z toho najhoršieho uhla
Videohovor má jednu veľkú výhodu: druhého človeka môžeš počas rozhovoru vidieť. Teoreticky.
V praxi sa niekedy pozeráš na polovicu čela, strop, nos zospodu alebo iba jedno oko. Telefón pritom neustále mení polohu. Keď upozorníš, že nič nevidíš, kamera sa na pár sekúnd upraví. Potom opäť sleduješ luster.
7. Považovať každé vyskakovacie okno za technologickú krízu
„Niečo odo mňa chce.“ Táto veta dokáže privolať mladšieho člena domácnosti z opačného konca bytu.
Na obrazovke pritom väčšinou nie je chyba, vírus ani oznámenie o konci fungovania telefónu. Aplikácia sa iba pýta, či chceš povoliť upozornenia.
„A čo mám dať?“ Vysvetlíš možnosti, problém vyriešiš a odchádzaš.
O päť minút počuješ z druhej izby: „Poď sem ešte, zase tu niečo vyskočilo.“
A tak sa z Gen Z postupne stáva neplatené IT oddelenie celej rodiny. Funkcia, o ktorú sa nikdy neuchádzala, no z nejakého dôvodu ju získala na dobu neurčitú.
