Pracovisko dokáže byť veľmi zaujímavým miestom na pozorovanie generačných rozdielov. Stačí dať do jednej kancelárie človeka, ktorý začínal kariéru s faxom, a dvadsiatnika z Gen Z, ktorý sa pri probléme najskôr opýta ChatGPT. Obaja svoju prácu pravdepodobne urobia. Cesta k výsledku však môže vyzerať úplne inak.
Kým staršie generácie vyrastali na predstave, že práca má svoje pevné pravidlá, Gen Z si množstvo z nich jednoducho prekopala podľa seba. Dress code? Záleží. Formálne e-maily? Prečo? Tajnosti okolo výplaty? Absolútne nie.
A potom sa pri firemnom kávovare stretne 23-ročný kolega v oversized mikine s päťdesiatnikom v košeli. Začína sa medzigeneračný sociálny experiment.
1. Do kancelárie prídu oblečení, akoby si išli po balík do boxu
Kedysi bolo oblečenie do práce pomerne jednoduché. Košeľa, nohavice, slušné topánky a ideš. Gen Z však dokázala posunúť hranicu medzi pracovným a domácim outfitom do úplne novej dimenzie. Široké tepláky. Oversized mikina. Tenisky. A ak firemné prostredie dovolí, možno aj šľapky.
Starší kolega si tak pri pohľade na nového člena tímu môže chvíľu myslieť, že sa zastavil len podpísať papiere pred cestou do fitka. On pritom normálne nastupuje do práce.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePre mladších totiž často nie je profesionalita automaticky spojená s tým, či ich nohavice obsahujú puky. Ak svoju robotu zvládnu, nevidia dôvod osem hodín trpieť v oblečení, ktoré by si dobrovoľne neobliekli.
2. E-mail má tri riadky a žiadne „S úctou“
Staršia generácia pozná klasiku. „Vážená pani Nováková…“ Nasleduje päť odsekov, zdvorilostná formulka a na záver podpis s pracovnou pozíciou, telefónom, firmou a možno aj faxovým číslom.
Gen Z: „Ahoj, posielam dokument v prílohe. Vďaka!“ Koniec.
Žiadne „S úctou“. Žiadne „S pozdravom“ na štyri riadky. Žiadna potreba vytvoriť z jednoduchého e-mailu malú diplomatickú nótu. Nie preto, že by mladí nevedeli komunikovať slušne. Skôr uprednostňujú rýchlosť a prirodzenosť. Ak si s kolegom celý deň píšu cez Teams „jasné“ a „super“, formálne „Vážený pán kolega“ by večer pôsobilo trochu schizofrenicky.
3. O 17:00 sa na Teamse objaví „Nerušiť“
Je 16:59. Gen Z ešte odpovie na poslednú správu. Je 17:00. Status: Nerušiť. Notebook sa zatvára rýchlosťou trezoru po lúpeži.
Starší kolega ešte sedí nad tabuľkou a nechápavo sleduje, kam všetci zmizli. Veď predsa prišla jedna „malá vec“, ktorú by bolo dobré dnes dokončiť. Lenže pre mladšiu generáciu má pracovný čas zaujímavú vlastnosť: raz sa naozaj skončí.
Ak niečo pravidelne prichádza päť minút pred koncom pracovnej doby, problém možno nie je v tom, že zamestnanci nechcú zostať dlhšie. Možno treba niečo spraviť s plánovaním.
Táto myšlienka dokáže v niektorých kanceláriách spôsobiť menšie zemetrasenie.
4. O výplate sa bavia nahlas pri kávovare
„Koľko máš vlastne ty?“ Pre časť staršej generácie otázka na úrovni zisťovania PIN kódu ku karte. Pre Gen Z bežná konverzácia medzi cappuccinom a dopĺňaním vody.
Mladí čoraz menej vnímajú plat ako tajnú informáciu, ktorú treba strážiť pred kolegami. Práve naopak. Otvorenosť im môže pomôcť zistiť, či firma platí ľudí na rovnakej pozícii férovo.
A potom príde situácia: „Ja mám 1 600.“ „Počkaj, čo? Ja mám 1 350.“ V tej chvíli sa niekde v HR oddelení bez vysvetlenia rozsvieti kontrolka.
Debata o peniazoch pritom nemusí byť neslušná. Pre Gen Z je to jednoducho ďalší pracovný údaj, podobne ako počet dní dovolenky či možnosť home office.
5. Namiesto manuálu otvorí TikTok
Firma používa program, ktorý nikto poriadne nepozná. Na firemnom disku leží 86-stranový manuál vo formáte PDF. Starší kolega si ho otvorí. Gen Z napíše do vyhľadávania: „how to export this thing“. O tridsať sekúnd sleduje človeka, ktorý celý problém vysvetlí vo videu s dĺžkou 47 sekúnd.
A čo je najhoršie? Funguje to.
Mladí sú zvyknutí vyhľadávať riešenia veľmi účelovo. Nepotrebujú pochopiť kompletnú históriu softvéru. Potrebujú vedieť, kam kliknúť teraz. Ak návod nenájdu na YouTube alebo TikToku, prichádza ďalší level.
6. „Počkaj, opýtam sa ChatGPT“
Toto dokáže starším kolegom vyvolať miernu existenčnú krízu. Treba vymyslieť vzorec do Excelu? ChatGPT. Preformulovať e-mail? ChatGPT. Vysvetliť výraz, ktorému nikto na meetingu nerozumel? Opäť ChatGPT.
Kolega, ktorý podobný problém pred pätnástimi rokmi riešil tri hodiny s manuálom, sleduje mladého človeka, ako má odpoveď o dvadsať sekúnd. Samozrejme, AI môže robiť chyby a výsledky treba kontrolovať. Gen Z ju však často nevníma ako podvádzanie, ale ako ďalší pracovný nástroj.
Tak ako kedysi kalkulačka prestala byť technologickým zázrakom, dnes sa postupne normalizuje aj používanie umelej inteligencie. A človek, ktorý stále všetko počíta ručne, síce môže byť obdivuhodný, ale možno si zbytočne komplikuje život.
7. Šéfovi povedia, keď sa im niečo nepáči
Toto môže byť zo všetkého najväčší generačný šok. Starší zamestnanec dostane nezmyselnú úlohu a povie: „Dobre.“ Potom sa dve hodiny sťažuje kolegovi pri káve. Gen Z môže preskočiť druhú časť a rovno sa opýtať: „A prečo to vlastne robíme takto?“
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNie vždy ide o vzdor. Mladší pracovníci jednoducho častejšie očakávajú vysvetlenie, spätnú väzbu a diskusiu. Argument „vždy sme to tak robili“ na nich pritom pôsobí približne rovnako presvedčivo ako „lebo som povedal“.
A práve toto môže firmy občas rozčuľovať, ale zároveň aj posúvať.
Generácie sa totiž v práci vždy navzájom trochu vytáčali. Kedysi boli problémom ľudia, ktorí nechceli nosiť kravatu. Dnes sú to tí, ktorí o 17:01 neodpovedajú na Teams. O dvadsať rokov bude možno dnešná Gen Z zhrozená z mladých kolegov, ktorí na meeting namiesto seba pošlú AI avatara.
A vtedy konečne pochopí, ako sa dnes cítia staršie generácie.
