Kedysi sa za ideálneho zamestnanca považoval človek, ktorý prišiel prvý, odchádzal posledný a dovolenku si bral len v nevyhnutných prípadoch. Ak navyše dokázal pracovať s horúčkou, kolegovia ho pomaly nominovali na zamestnanca roka.
Potom však na pracovný trh prišla generácia Z a začala klásť otázky, ktoré dovtedy mnohým ani nenapadli. Napríklad prečo by mala pracovať zadarmo alebo odpovedať šéfovi počas sobotného obeda.
To, čo staršie generácie často vnímali ako prejav lojality, dnes mladí zamestnanci spochybňujú. A niekedy tým dokážu svojich starších kolegov priviesť do mierneho zúfalstva. Pozrime sa na sedem pracovných zvyklostí, pri ktorých sa generačné rozdiely prejavujú obzvlášť výrazne.
1. Robiť nadčasy zadarmo a ešte za ne ďakovať
„My sme tu kedysi bežne zostávali aj do siedmej.“ Pre staršieho kolegu spomienka na pracovné nasadenie. Pre príslušníka Gen Z informácia, ktorú nevie celkom spracovať.
Ak pracovná zmluva hovorí o ôsmich hodinách, prečo by ich mal pravidelne odpracovať desať? A najmä bez akejkoľvek kompenzácie?
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneMladší zamestnanec sa preto pokojne opýta, či dostane nadčas zaplatený, alebo si môže vybrať náhradné voľno. Niekde v pozadí práve jeden služobne starší kolega prehodnocuje celý svoj profesionálny život.
2. Zdvíhať šéfovi telefón po pracovnej dobe
Je piatok 19:43. Šéf píše správu s otázkou, či by si sa mohol pozrieť na jednu drobnosť. Mileniál už otvára notebook. Gen Z si správu prečíta a pokračuje vo večeri.
Nie preto, že by automaticky ignorovala povinnosti. Jednoducho nepovažuje dostupnosť počas osobného voľna za samozrejmú súčasť zamestnania. Pokiaľ nemá dohodnutú pracovnú pohotovosť, odpoveď môže pokojne počkať do pondelka.
A to aj napriek tomu, že šéf použil tri výkričníky.
3. Chodiť do práce chorý, aby ukázali svoju oddanosť
Pamätáš si kolegu, ktorý prišiel do kancelárie so zimnicou a teplotou? Celé dopoludnie kašľal, no hrdo tvrdil, že si nemôže dovoliť zostať doma. Kedysi takýto prístup často vyvolával obdiv. Gen Z by mu pravdepodobne odporučila lekára a odchod domov.
Mladší zamestnanci totiž nemusia považovať chorobu za vhodnú príležitosť dokazovať pracovnú morálku. Ak človek nevládze, potrebuje sa zotaviť. Navyše, infikovať polovicu kancelárie len preto, aby si nezmeškal poradu o kvartálnych cieľoch, nie je práve ideálny teambuilding.
4. Brať firemnú vetu „sme jedna veľká rodina“ doslovne
Táto formulácia dokáže rozsvietiť kontrolku nejednému mladému uchádzačovi. V práci totiž nehľadá náhradných rodičov, súrodencov ani strýka, ktorý mu pravidelne nakladá ďalšie povinnosti. Chce korektný pracovný vzťah, férové podmienky a jasne stanovené očakávania.
Ak firma používa rodinnú atmosféru ako dôvod na neplatené nadčasy, nadšenie rýchlo opadá. Gen Z si totiž uvedomuje jednu dôležitú vec. Rodina je síce pekná, ale hypotéku za teba nezaplatí.
5. Presedieť osem hodín v kancelárii len preto, aby ich bolo vidno
Prácu máš hotovú, všetky úlohy odovzdané a ďalší meeting ťa nečaká. Napriek tomu musíš sedieť za stolom, pretože odísť skôr alebo pracovať z domu by mohlo vyzerať ako nedostatok nasadenia. Pre časť Gen Z je takýto prístup nepochopiteľný.
Ak charakter práce umožňuje home office, prečo denne tráviť dve hodiny cestovaním? A ak zamestnanec splní svoje povinnosti, prečo hodnotiť jeho výkon podľa času stráveného na stoličke?
Samozrejme, nie každá profesia ponúka takúto flexibilitu. Tam, kde to ide, však mladí očakávajú rozumné vysvetlenie pravidiel.
6. Mlčať o plate, pretože o peniazoch sa predsa nehovorí
Staršie generácie často vyrastali v presvedčení, že rozprávať sa s kolegami o mzde je neslušné. Gen Z sa ťa pokojne opýta, koľko zarábaš. A následne prezradí vlastný plat. Nie nevyhnutne zo zvedavosti. Otvorená komunikácia jej môže pomôcť odhaliť rozdiely v odmeňovaní.
Podobne pristupuje aj k vyjednávaniu o zvýšení mzdy. Argument, že by mala byť predovšetkým vďačná za pracovnú príležitosť, nemusí stačiť. Vďačnosť je pekná vlastnosť, ale pri platení nájmu má pomerne obmedzené využitie.
7. Čakať desať rokov na povýšenie len preto, že sa to patrí
„Najskôr si to tu musíš odsedieť.“ Veta, ktorú mladší zamestnanec môže vnímať skôr ako varovanie než motiváciu.
Ak firma dlhodobo neponúka lepšie ohodnotenie, rozvoj ani kariérny postup, Gen Z môže začať hľadať inde. Predstava, že človek musí jednej spoločnosti obetovať najproduktívnejšie roky života, už pre mnohých nie je samozrejmosťou.
A keď príde výpoveď, šéf občas nechápavo skonštatuje: „Veď sme s ním počítali do budúcna.“ Škoda, že mu o tej budúcnosti zabudol niečo povedať.
Samozrejme, nie každý príslušník Gen Z funguje rovnako a ani staršie generácie nepracovali výhradne na úkor vlastného zdravia. Jedno však tieto generačné rozdiely pekne ilustrujú. To, čo kedysi predstavovalo pracovnú cnosť, dnes čoraz častejšie otvára diskusiu o zdravých hraniciach.
A možno sa napokon ukáže, že odísť z práce načas nie je prejav lenivosti. Niekedy je to jednoducho koniec pracovnej doby.
