Čas plynie. Čo sa stalo, už sa nikdy neodstane, ale to neznamená, že si na to sem-tam nemôžeš (hoci možno trochu zatrpknuto) zaspomínať. Za život si porobil veľa chýb, veľa vecí, ktoré by si najradšej zmenil… a väčšinu z nich práve počas puberty. Toto je sedem tých, ktoré nepochybne ľutuješ najviac.

1. Hádal si sa s rodičmi

V pubertálnom veku ti boli názory dospelých na míle vzdialené a tie tvojich rodičov hádam aj na desať svetelných rokov. Nerozumel si, prečo robia to, čo robia. Nechápal si, prečo pchajú nos do vecí, do ktorých ich nič, prečo majú bytostnú potrebu sledovať každý tvoj pohyb a miestami si mal pocit, že ťa splodili len preto, aby mali z dlhej chvíle koho komandovať.

„Nenávidím ťa,“ kričal si na ženu, ktorá ťa pätnásť rokov dozadu priviedla na tento svet, len preto, že ťa o jedenástej v noci nepustila labzovať s kamošmi kamsi do mesta. Bolo ti jedno, že bude celú noc plakať do vankúša. V tej chvíli si si chcel len vydobyť svoje… a očividne si si naivne myslel, že ťa tento teatrálny výstup niekam dostane.

Dostal – naspäť do izby. Aj ona kričala, jasné, že áno, nenechá si od vlastného hormónmi potuženého decka skákať po hlave, ale rovnako ako ty, ani ona to nemyslela celkom vážne. Teraz to už vieš. A chápeš, že ich povinnosťou bolo chrániť ťa, nech to stojí, čo to stojí. Bohužiaľ, niektoré slová sa nedajú vrátiť späť…

2. Nenavštevoval si starých rodičov

Jasné, jasné, nebolo času. Lebo ako školopovinné decko, ktoré nemusí riešiť, ako nakŕmiť rodinu a z čoho zaplatiť hypo, si mal toho strašne veľa na práci. Normálne si z toho vylihovania na gauči s prstom v nose nevedel, kde ti hlava stojí, že? Buďme k sebe úprimní, času bolo habadej. To len ty si mal nesprávne nastavené priority.

Najprv chľastať s kamošmi, opaľovať spolužiačky, potom pýtať od mamy predčasné vreckové, aby si si mohol kúpiť nové slúchadlá… pomôcť babke s nákupom bolo v hierarchickom zozname „povinností“ zhruba na rovnakej úrovni ako študovať geologickú štruktúru zrnka saharského piesku. Dnes by si si za to najradšej jednu vyťal.

3. Neučil si sa jazyky

Načo? Veď žiješ na Slovensku a rozprávaš jazykom, o ktorého existencii 99 % ľudskej populácie ani nevie. Anglická gramatika by ti v hlave kvasila úplne zbytočne. Treba uznať, že školské osnovy majú svoje muchy, a za predpokladu, že Zem nenapadne mimozemská civilizácia, čo chce potenciál od plebsu vyselektovať na základe znalostí fyzikálnych rovníc, polovicu učiva nikdy nevyužiješ.

Cudzie jazyky do tejto kategórie nespadajú a tak skoro ani nebudú. Momentálne totiž žijeme vo svete, kde sa človek bez angličtiny už nepohne. Od zdrojov relevantných informácií až po zábavný priemysel, slovenských materiálov je v každej oblasti žalostne málo. No keby si bol tie nepravidelné slovesá časoval s o čosi väčšou vervou, dnes ťa táto skutočnosť nemusela vôbec trápiť.

4. Vôbec si nepremýšľal nad budúcnosťou

Nad blízkou, to áno. Vedel si, čo budeš robiť tento piatok, budúci piatok a pri troche zanietenia aj ten potom… ale čo ti bude o desať rokov platiť šeky, si viac v paži už mať ani nemohol. To boli úvahy pre tvoje budúce ja. Pre to ja, ktoré nebude mať program a ktoré ho nebude musieť zrušiť, aby si mohlo nalinkovať budúcnosť. Lebo to je trápne.

Lenže tvoje budúce ja sa na to vykašlalo ako to minulé, a ani si nevedel ako, ťahal si si z klobúka maturitnú otázku. Zodpovieš ju… a čo potom? Výška? Práca? Pomarančová brigáda kdesi v Španielsku, lebo so slameným klobúkom a spáleným chrbtom sa myšlienky triedia ľahšie? Musel si sa rýchlo rozhodnúť a možno si sa práve vďaka tejto zbrklosti rozhodol zle.

5. Mrhal si časom

Vieš, tým časom, ktorý si nemal, keď išlo o dedka a babku, toho si na počítačové hry a bezduché čumenie do bedne mal zrazu kvantum. Ako sa hovorí, oddychovať treba, ale ty si neoddychoval. Ty si surovo hnil. Nad ničím, doslova nad ničím, si strávil celé hodiny, a keď sa ti to zunovalo, išiel si si preventívne pospať. Teraz, keď nemáš chvíľky pokoja, ťa ide z myšlienky na tú bezočivú lenivosť od jedu rozdrapiť.

6. Trávil si čas s ľuďmi, ktorí za to nestáli

Chcel si zapadnúť. Prirodzene. Nechcel si byť to divné decko, čo sa s nikým nebaví, čo príliš lipne na pravidlách a nie je s ním žiadna sranda. Mal si zálusk na elitnú partiu, čo si, bohužiaľ, miestami vyžadovalo robiť veci v rozpore s vlastným presvedčením. Ale aby sme uviedli veci na pravú mieru, bol si tínedžer a tvoje presvedčenie nemalo práve stabilné základy.

A tak si fajčil, húlil, chodil za školu a robil prakticky všetko, aby si sa votrel do skupinky deciek, ktoré za to vonkoncom nestáli. Nezáležalo im na tebe a, koniec-koncov, tebe na nich tiež práve dvakrát nie. Dnes väčšine z nich ani neprídeš na meno a pomaly si začínaš uvedomovať, že si mal energiu investovať radšej do trvácnejších priateľstiev.

7. Strašne si chcel byť dospelý

Strašne, strašne, strašne si chcel byť dospelý, buchnúť dverami, nepočúvať o tom, že si máš dať papuče, zhasnúť svetlo v kúpeľni, nemať žiadne pravidlá… Len ti akosi unikol fakt, že dospelosť nie je o tom posunúť si večierku o dve hodiny. A že tie časy, keď ti najväčšie vrásky robili mamine výčitky o nezhasnutom svetle, fakt mali čosi do seba.