Windows Media Player nám otvoril vesmír
Pustiť si pesničku nestačilo. Musel si k nej zapnúť vizualizáciu, ktorá sa vlnila, otáčala a menila farby podľa hudby. Z obyčajného počúvania sa okamžite stala súkromná cesta naprieč galaxiou.
Na obrazovke lietali svetelné tunely, farebné čiary a útvary bez názvu. Nikto nevedel, čo presne zobrazujú. To však neprekážalo. Stačilo sa zadívať a po troch minútach si mal pocit, že rozumieš vesmíru aj vlastnému životu.
Vizualizácia vyzerala rovnako pri popovej pesničke, metalovej skladbe aj smutnej balade. Menila sa iba rýchlosť chaosu. Bol to hudobný videoklip, ktorý si počítač vyrábal sám a nikdy sa presne nezopakoval.
Na šetrič obrazovky sme čakali dobrovoľne
Šetrič obrazovky nebol iba praktická funkcia. Predstavoval samostatný program večera. Nastavil si bludisko alebo farebné rúry a potom sa počítača úmyselne nedotýkal. Každý pohyb myšou by totiž prerušil dvadsaťminútové čakanie na veľkú premiéru.
Keď sa šetrič konečne spustil, sledoval si ho ako film. Kamera blúdila trojrozmerným labyrintom a ty si čakal, kam odbočí. Pri rúrach si zasa pozoroval, ako postupne zaplnia obrazovku. Príbeh nemal postavy, dialógy ani pointu, no napriek tomu sme pri ňom vydržali.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNajväčším nepriateľom bol človek, ktorý prišiel a pohol myšou. Obrazovka sa okamžite vrátila na pracovnú plochu. V tej chvíli zničil predstavenie, na ktoré si čakal dlhšie než na niektoré televízne programy.
Solitaire z nás robil kartových profesionálov
Solitaire pôsobil ako hra pre dospelých, pretože ho často hrávali rodičia počas „práce na počítači“. Keď si sa k nemu dostal ty, rýchlo si pochopil jeho hypnotické účinky. Presúvanie kariet do správnych stĺpcov dokázalo vyplniť celé popoludnie.
Najlepší moment prišiel po výhre. Karty začali vyskakovať z balíčkov a vytvárali po obrazovke farebné oblúky. Táto jednoduchá animácia predstavovala dostatočnú odmenu za desiatky minút sústredenia. Navyše si ju sledoval až do konca, pretože úspech si zaslúžil oslavu.
Ak sa hra nedala dokončiť, problém určite nebol v tvojich rozhodnutiach. Zlé karty rozdal počítač. Spustil si preto novú partiu a začal odznova. Solitaire nás naučil vytrvalosti, sebaobetovaniu a veľmi kreatívnemu odmietaniu vlastnej zodpovednosti.
Časy, keď rýchly internet predstavoval vzdialený sen, nám dnes pripadajú neuveriteľne pomalé. Napriek tomu sme sa pri počítači málokedy nudili. Skicár, Pinball či šetrič obrazovky nám stačili, pretože sme od technológií neočakávali nekonečný prúd nového obsahu.
Možno nám nechýbajú samotné programy, ale schopnosť venovať jednej jednoduchej veci celé popoludnie. Napíš nám do komentára na našom Facebooku, pri ktorej počítačovej klasike si dokázal stratiť najviac času.
