Si dieťa Borisa Kollára? Si blonďavá dedička renomovanej siete hotelov s inteligenčným kvocientom sušiaka na prádlo? Plánujú ťa rodičia živiť do dôchodku?

Ak si na všetky predchádzajúce otázky odpovedal nie, potom ti neostáva iné ako prečítať si tento článok. Je totiž veľmi pravdepodobné, že – ak sa tak už nestalo – v blízkej budúcnosti nastúpiš do svojej prvej roboty. A takéto perličky ťa v nej čakajú.

1. Najdôležitejší bude tvoj postoj

Rozdiel, medzi tými, ktorí do práce vstávajú na prvý budík a tými, ktorí by radšej ani nešli, zvyčajne nie je v samotnej práci. Je v ich postoji k nej. Áno, šéf je idiot, kolegov by si vymenil za desať deka liptovskej salámy a tvoju náplň práce by po krátkom zaškolení zvládla aj cvičená opica. Cítiš sa zbytočne, nedocenene a chýba ti kofeín.

Ale to nie je koniec sveta. Nie si prvý, ani posledný, ktorého cesta k úspechu je dláždená sr*čkami, a to ti môžem garantovať, že ešte stále môže byť horšie. Môžeš sa teraz opustiť, zahrať to na chúďatko, na ktorom sa osud poriadne vybúril a čakať, že jedného dňa zdedíš po arabskom princovi ostrov v Tichom oceáne a bude fajn.

Môžeš to nechať na náhodu a dúfať, že to za teba odrobí niekto iný a ty prídeš na hotové. Alebo môžeš zaťať zuby, začať makať a trochu sa o svoje úspechy pričiniť. Teda aj niečím iným, ako nikdy neutíchajúcim sťažovaním sa.

2. Nebude to to, čo si si predstavoval

V ideálnom svete vyštuduješ grafiku a týždeň po promóciách už kreuješ čarbanice pre svetoznámu firmu. Plat dva litre, zadok si vyvážaš na audine s vyhrievanými sedačkami a v lete pôjdeš do Dubaja. Pekná predstava. Taká na spôsob nízkorozpočtovej americkej komédie s cieľovkou osemnásť až dvadsaťštyri. No, všetci dobre vieme, že život nie je americká komédia.

Prvý rok možno ani neotvoríš notebook. Budeš vo sfére, ktorá nemá s tvojím odborom nič spoločné, lebo nikto nechce grafika bez praxe. A ten, kto chce, bude za svoju ohromnú ústretovosť očakávať, že budeš robiť za pekný úsmev a gastráče. Ale, neklesaj na duchu – takto to predsa nebude navždy. A pamätaj, že aj favoritka na lízing má svoje čaro.

3. Šéf bude idiot

Skoro každý šéf je. Desať rokov dozadu to bol fajn chlapík, no len čo sa začalo dariť, stúpla mu sláva do hlavy. Teraz si už nespomína, že žral na výške vifonky a nemal za čo piť. Má plné vačky, tri sekretárky, ktoré mu pod stolom faj… zbierajú zatúlané spinky a každý, z koho nemôže profitovať, mu je ukradnutý.

Nad takými ľuďmi sa netreba rozčuľovať. Škoda tvojho času aj energie. Ľahšie sa to síce hovorí, ako podľa toho koná, no jedno si musíš pamätať. Stále je to tvoj šéf a ty si jeho zamestnanec. To, že ho neznášaš, mu žily netrhá, len tebe to po nociach nedá spávať. Takže, buď sa na to vykašli alebo to ber ako motiváciu nájsť si niečo lepšie.

4. Kolegovia na tom nebudú o nič lepšie

Niektorí ľudia sa narodili bez prsta, iní bez chrbtovej kosti. Je dosť pravdepodobné, že tí druhí s tebou budú sedieť v jednom kancli. Navonok to bude samé haha-hihi, ako sa máš, a čo frajer, daj si koláčik, a potom ťa za chrbtom ohovoria pod čiernu zem. Pred ostatnými, pred šéfom, pred kýmkoľvek, len aby v očiach iných vyzerali oni lepšie.

Tí ľudia sú úbohí. Naivne sa nazdávajú, že cestou hore musia pošliapať hlavy všetkých naokolo. Že jediným spôsobom, ako postúpiť v pracovnej hierarchii vyššie, je ponížiť ostatných. Lenže, takto to nefunguje, a ver tomu, či nie, jedného dňa na to prídu aj sami. Veď, ako sa hovorí, pýcha predchádza pád.

Nehovoriac o tom, že niektorí z nich budú poriadne prasce. Človek by povedal, že s pribúdajúcimi rokmi, titulmi a životnými skúsenosťami sa činnosti ako splachovanie záchodu či vyhadzovanie plesnivého jedla zautomatizujú. A nie…

5. Peniaze, peniaze, peniaze

Zamestnávatelia zvyknú mať jeden obrovský problém – nie sú ochotní zaplatiť dobrých ľudí. Chcú ušetriť, kde sa dá. Za euro by si dali do kolena vŕtať a prihodiť niekomu stovku na výplate za to, že sa snaží, robí rýchlo a efektívne, a ťahá pomaly celú firmu, im pripadá nepredstaviteľné. Radšej ho nechajú ísť.

Na jeho miesto príde niekto nový. Niekto nezaškolený, kto nemá ani páru o tom, ako veci fungujú a banálna úloha mu trvá trikrát dlhšie ako chromému paviánovi. Ale, čert to ber, lebo robí za lacno. Tento prístup nielenže ničí ich, ale zabíja potenciál a chuť pracovať v ľuďoch, ktorí na to majú. A ty budeš pravdepodobne jedným z nich.

6. Po ôsmich hodinách nemusí byť koniec

Pekná to robotka, v ktorej si od deviatej do piatej, a potom ti padla. Hodíš na seba kabát a spokojne odkráčaš domov. Lenže, väčšinou treba niečo dokončiť, hento sa nestíha, tam sú deadliny, hentam zase čaká dvesto klientov, ktorí chcú všetko hneď a zaraz. Nadčasy sa hrnú jedna radosť a nikto sa ťa nepýta, či si mal na poobedie program. Len potom akosi niet toho, kto by ich s rovnakou vervou aj platil.

7. Nikto sa z teba nepos*rie

Toto zistenie ti uštedrí facku. Takú poriadne štipľavú. Nikoho nebude zaujímať, že si kreatívny, šikovný a máš na to školu. Nikoho nebude zaujímať, že si z nej odišiel s červeným diplomom a nafúknutými ambíciami. Každému (v preklade tvojmu šéfovi) bude úplne tri-päť, že sa tu ideš roztrhať, aby si všetko postíhal, aby bolo všetko tip-top.

Zaplatené dostaneš rovnako ako tá krava pri vedľajšom stole, ktorá častejšie ako myš drží v ruke pilník. Odrobil si skôr? Ak si za to čakal pochvalu a povýšenie, tak si rovno nechaj zájsť chuť. Radšej si zober ďalšiu kopu spisov, nebudeš tu predsa sedieť naprázdno. Ideálne tú kopu spisov, ktorú mala Nikola s pilníkom dokončiť už predvčerom.