Strata motivácie
„Kedysi bol ambiciózny, dnes mu je všetko jedno.“ Takto býva opisovaný človek, ktorý je dlhodobo vyčerpaný. Únava postupne berie chuť plánovať, snívať a snažiť sa. Keď sa všetka energia spotrebuje na prežitie bežného dňa, nezostáva priestor na vízie. Nejde o lenivosť. Ide o vyhorenie v tichom štádiu.
Zvýšená podráždenosť
Unavený človek býva citlivejší, nervóznejší a rýchlejšie vybuchne. Okolie to môže vnímať ako zlú povahu alebo negativitu. V skutočnosti ide o preťažený nervový systém. Keď telo nemá dostatok oddychu, stráca schopnosť regulovať emócie. Aj malý problém sa potom zdá obrovský.
Odmietanie nových povinností
Keď niekto povie „už na to nemám“, často je označený za pohodlného alebo málo flexibilného. No odmietanie ďalších úloh býva často prejavom sebareflexie. Unavený človek vie, že ďalšia záťaž by ho zlomila. Nejde o neochotu pomôcť, ale o snahu ochrániť svoje zdravie.
Ako rozpoznať, že nejde o lenivosť, ale o vyčerpanie
Spoločnosť nás učí, že hodnota človeka sa meria výkonom. Kto spomalí, je podozrivý. Kto oddychuje, je slabý. Kto povie „dosť“, je pohodlný. Lenže telo aj psychika majú svoje limity. Ignorovanie únavy vedie k dlhodobým problémom, vyhoreniu, úzkostiam či zdravotným ťažkostiam.
Ak niekto:
- je dlhodobo bez energie
- spí, no stále je unavený
- stráca radosť z vecí, ktoré mal rád
- má problém sústrediť sa
- cíti vnútorné preťaženie
pravdepodobne nepotrebuje motiváciu, ale oddych.
Nie všetko spomalenie znamená lenivosť. Často ide o tichý signál, že telo aj myseľ už idú na rezervu. V spoločnosti, ktorá oslavuje neustály výkon, je oddych aktom odvahy. Niekedy je najproduktívnejšia vec, ktorú môžeš spraviť, práve to, že si dovolíš zastaviť.
