7 zaujímavých psychologických štúdií, ktoré zmenia tvoj pohľad na svet

Vieš, ako najrýchlejšie rozoznať bohatého človeka od chudobného? Zlaté hodinky v tom nehrajú rolu…

Psychológia je zaujímavá veda, pomocou ktorej možno ovládať všetky aspekty nášho života. Aj také, o ktorých by si to na prvý pohľad nepovedal.

1. Chudobný alebo bohatý?

Bohatí ľudia sa nevyznačujú len drahými handrami, obrovskými autami a peňaženkou, ktorá praská vo švíkoch. Ich finančné zabezpečenie sála z každej ich bunky, čo sa rapídne odráža na ich prejave. Najmä teda tom neverbálnom. Psychológovia z Kalifornskej univerzity chceli zistiť ako veľmi, tak učinili jednoduchý experiment. 

Pozvali niekoľko ľudí z rôznych sociálnych skupín a nechali ich, aby sa navzájom predstavili. Celý proces pritom zaznamenávali na kameru. Výsledkom bolo, že majetní ľudia sa nechali rozptyľovať hádam všetkým naokolo – ťukali prstami do stola, kreslili si na kúsok papiera, hrali sa s ceruzkou. Tí chudobnejší, naopak, pozorne počúvali a pritakávali.

Shutterstock

Dôvodom tohto správania je skutočnosť, že bohatým ľuďom zväčša nezáleží na tom, čo si o nich myslí okolie. Dostali sa do štádia, keď ich život po peňažnej stránke prosperuje, a teda nepotrebujú naslúchať radám (a slovám vo všeobecnosti) ostatných. Pravdepodobne to vôbec nerobili vedome, no to v konečnom dôsledku nebolo predmetom skúmania.

2. Hudba pomáha oživiť zabudnuté spomienky

Prvý pokus svojho druhu, ktorý skúmal vplyv hudby na pamäť a spomienky, sa odohral v roku 2013. Pod vedením dvoch šikovných vedkýň, Amee Braid a Séverine Samson, sa podarilo dospieť k zaujímavému záveru: hudba naozaj pomáha oživiť spomienky. A to dokonca lepšie, ako keď sa vám ich niekto snaží oživiť prostredníctvom slov.

Vedkyne skúmali úzky okruh pacientov, trpiacich poškodením mozgu. Na porovnanie boli súčasťou experimentu aj zdraví ľudia, ktorých mozog fungoval normálne. Výsledkom bolo, že si za pomoci hudby pacienti pospomínali na rôzne situácie s ňou súvisiace.

media.com

Hudba totiž dokáže ovplyvniť každú časť nášho mozgu a ako bonus si ju spájame s rôznymi emóciami. Keď sa tieto dva kľúčové faktory skĺbia do efektívnej terapeutickej metódy, pacientom s Alzheimerom (a inými poruchami mozgu a pamäti) svitne na krajšie časy.

3. Podľa topánok spoznáš človeka

Nedávno sa psychológovia začali zaoberať spojitosťami medzi oblečením a ľudským charakterom. Bez povšimnutia neostali ani topánky. A naozaj – medzi farbou, vzhľadom a čistotou topánok a ich majiteľov je určité prepojenie. Nie však celkom také, akoby ste boli čakali.

Napríklad, také čisté vypucované topánky – človek by čakal, že ich majiteľ je jednoducho perfekcionista, ktorý chce mať všetko tip-top. Pravou však je, že práve takíto ľudia najčastejšie trpia úzkosťami a majú strach z odmietnutia. Preto sa snažia udržiavať obuv v dobrom stave a nedať protistrane jediný dôvod, aby z nich nadobudla zlý dojem.

https://jp.123rf.com/photo_38062655_formal-business-men-leather-shoes-shining.html

Výskumy zabŕdli aj do oblasti vysokých opätkov. Už roky existuje teória, že ženy, ktoré nosia vysoké topánky, majú problémy so sebavedomím. Snažia sa teda zaujať všetkými možným spôsobmi, dokonca aj na úkor vlastného pohodlia.

Z psychologického hľadiska je toto tvrdenie čistý blud. Platí, že čím vyššie opätky, tým menšia emocionálna (aj fyzická) stabilita, no so sebavedomím to nemá nič spoločné.

4. Drinky pre športovcov fungujú, a ani ich nemusíš piť

Drinky pre športovcov boli skvelým marketingovým ťahom a dobré postavenie na trhu si držia dodnes. Športovci ich kupujú, korporácie zarábajú… a nikomu žily netrhá, že je to vlastne len cukor v krikľavo ružovom či modrom náleve. Jedno sa im ale musí nechať – fungujú.

Naozaj človeka vyburcujú k lepšej fyzickej aktivite. S nejakou tajnou prísadou či špeciálnou receptúrou to však nemá nič spoločné. Ide len o cukor. Po prvé ho náš mozog eviduje ako odmenu za dobre odvedenú prácu, po druhé je pre nás rýchlym zdrojom energie. Úplne rovnaký efekt ako pitie takejto srandy by malo aj to, keby ste si ňou len prepláchli ústa. Piť ho vlastne vôbec netreba.

Thinkstock

Ak hľadáte vhodný ekvivalent, ktorý si po (prípadne pred) tréningom dopriať, vyskúšajte smoothie či banán. Nepochybne to bude mať na vaše telo priaznivejší vplyv ako tekutina taká farebná a umelá, že ju možno v prípade núdze použiť ako dopravný kužeľ.

5. Ľudia, ktorí nepremýšľajú nad budúcnosťou, sú šťastnejší

Na svete naozaj existujú ľudia, ktorí sa budúcnosťou absolútne nezapodievajú. Nie preto, že by im bola ukradnutá… skôr preto, že im v tom bráni vlastný jazyk. Niektoré jazyky totiž budúci čas vôbec nemajú.

http://cliparts.co/thinking-man

V roku 2011 sa uskutočnil výskum, ktorý skúmal vplyv takýchto jazykov na celkový život ľudí, ktorí ním hovoria. Vysvitlo, že ľudia, hovoriaci jazykmi bez budúceho času, šetria viac peňazí, odchádzajú do dôchodku spokojní, menej fajčia, praktizujú bezpečný sex a nemajú dokonca ani problémy s obezitou.

6. Hladovka dokáže „zresetovať“ tvoje telesné nastavenia

Každý študák pozná tie noci, počas ktorých sa dialo všeličo, no so spánkom to nemalo nič spoločné. Do štvrtej ráno v klube, potom hodina cesty domov namiesto desiatich minút a do postele od únavy padáš až nadránom. Toto sa stane jednu noc, dve, tri, ktoré po čase prepadajú do týždňov.

A potom začne škola, prednášky ti nasekali už na siedmu ráno a ty netušíš, ako svojmu telu vysvetlíš, že odteraz bude fungovať zase celkom opačne. Našťastie existuje vedcami overený recept na to, ako svoju telesnú schránku a všetky jej potreby vrátiť naspäť na továrenské nastavenia. Hladovka.

https://www.picswe.com/pics/hunger-types-c5.html

16 hodín bez jedla znie dosť drasticky, ale nie je to taká dráma, ako sa zdá. A za tie desiatky ušetrených nocí, počas ktorých by si oka nezažmúril, to jednoznačne stojí. Po šestnástich hodinách bez jedla stráca naše telo nad sebou kontrolu a zabúda, na čo bolo nastavené. Jediné, po čom prahne, je jedlo. Moment, keď ho nakŕmiš, bude považovať za „ráno“.

7. Spánok pomáha „vstrebať“ informácie

Učiť sa desať minút pred skúškou je ako hasiť lesný požiar pohárom vody. Akože snaha sa cení, ale veľa vody tým asi nenamútiš. Okrem toho, že nie je fyzicky možné zapamätať si obsah skrípt hrubých ako ypsilon za taký krátky čas, je ešte aj vedecky dokázané, že po štúdiu je nutný spánok.

Počas spánku sa nám informácie v hlave lepšie uložia. Aj to, o čom si si ešte večer myslel, že absolútne nevieš, ti bude po výdatnej sieste, jasné. Prečo sa tak deje možno vysvetliť na príklade s počítačom. Keď máš otvorených dvesto súborov, aplikácií a hier (a máš šunku starú ako Matuzalem, nie novinku za tri tisícky) tak každá z nich seká a žiadna nefunguje správne.

https://www.shutterstock.com/cs/video/clip-23489572-girl-sleeping-on-bed-night-waking-happy

Ale v momente, ako to pozatváraš a necháš bežať len jednu, voilá, ide bez problémov. Počas dňa má toho mozog na starosti strašne veľa a informácie o učive sú skutočne len kvapkou v mori. Počas noci oddychuje, a teda má šancu konečne ich poriadne vstrebať.

Zdroj: brightside.me
Titulná fotka: 123rf.com

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
0
Fuuj
Fňuk Fňuk
0
Fňuk
Jeej Jeej
0
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
0
Haha
Woow Woow
14
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Momenty, ktoré sú zamestnancom fastfoodov dobre známe

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME