Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Piatok 2.12.2022
sk
Bibiána
, Viviána
cz
Blanka

7 zaujímavých psychologických štúdií, ktoré zmenia tvoj pohľad na život a ľudí

Vieš, ako najrýchlejšie rozoznať bohatého človeka od chudobného? Zlaté hodinky v tom nehrajú rolu...


Psychológia je zaujímavá veda, pomocou ktorej možno ovládať všetky aspekty nášho života. Aj také, o ktorých by si to na prvý pohľad nepovedal.

1. Chudobný alebo bohatý?

Bohatí ľudia sa nevyznačujú len drahými handrami, obrovskými autami a peňaženkou, ktorá praská vo švíkoch. Ich finančné zabezpečenie sála z každej ich bunky, čo sa rapídne odráža na ich prejave. Najmä teda tom neverbálnom. Psychológovia z Kalifornskej univerzity chceli zistiť, ako veľmi, tak učinili jednoduchý experiment. 

Pozvali niekoľko ľudí z rôznych sociálnych skupín a nechali ich, aby sa navzájom predstavili. Celý proces pritom zaznamenávali na kameru. Výsledkom bolo, že majetní ľudia sa nechali rozptyľovať hádam všetkým naokolo – ťukali prstami do stola, kreslili si na kúsok papiera, hrali sa s ceruzkou. Tí chudobnejší, naopak, pozorne počúvali a pritakávali.

© Profimedia

Dôvodom tohto správania je skutočnosť, že bohatým ľuďom zväčša nezáleží na tom, čo si o nich myslí okolie. Dostali sa do štádia, keď ich život po peňažnej stránke prosperuje, a teda nepotrebujú naslúchať radám (a slovám vo všeobecnosti) ostatných. Pravdepodobne to vôbec nerobili vedome, no to v konečnom dôsledku nebolo predmetom skúmania.

2. Hudba pomáha oživiť zabudnuté spomienky

Prvý pokus svojho druhu, ktorý skúmal vplyv hudby na pamäť a spomienky, sa odohral v roku 2013. Pod vedením dvoch šikovných vedkýň, Amee Braid a Séverine Samson, sa podarilo dospieť k zaujímavému záveru: hudba naozaj pomáha oživiť spomienky. A to dokonca lepšie, ako keď sa vám ich niekto snaží oživiť prostredníctvom slov.

Vedkyne skúmali úzky okruh pacientov trpiacich poškodením mozgu. Na porovnanie boli súčasťou experimentu aj zdraví ľudia, ktorých mozog fungoval normálne. Výsledkom bolo, že si za pomoci hudby pacienti pospomínali na rôzne situácie s ňou súvisiace.

© Profimedia

Hudba totiž dokáže ovplyvniť každú časť nášho mozgu a ako bonus si ju spájame s rôznymi emóciami. Keď sa tieto dva kľúčové faktory skĺbia do efektívnej terapeutickej metódy, pacientom s Alzheimerom (a inými poruchami mozgu a pamäti) svitne na krajšie časy.

3. Podľa topánok spoznáš človeka

Nedávno sa psychológovia začali zaoberať spojitosťami medzi oblečením a ľudským charakterom. Bez povšimnutia neostali ani topánky. A naozaj – medzi farbou, vzhľadom a čistotou topánok a ich majiteľov je určité prepojenie. Nie však celkom také, akoby ste boli čakali.

Napríklad, také čisté, vypucované topánky – človek by čakal, že ich majiteľ je jednoducho perfekcionista, ktorý chce mať všetko tip-top. Pravou však je, že práve takíto ľudia najčastejšie trpia úzkosťami a majú strach z odmietnutia. Preto sa snažia udržiavať obuv v dobrom stave a nedať protistrane jediný dôvod, aby z nich nadobudla zlý dojem.

© Profimedia

Výskumy zabŕdli aj do oblasti vysokých opätkov. Už roky existuje teória, že ženy, ktoré nosia vysoké topánky, majú problémy so sebavedomím. Snažia sa teda zaujať všetkými možným spôsobmi, dokonca aj na úkor vlastného pohodlia.

Z psychologického hľadiska je toto tvrdenie čistý blud. Platí, že čím vyššie opätky, tým menšia emocionálna (aj fyzická) stabilita, no so sebavedomím to nemá nič spoločné.

4. Drinky pre športovcov fungujú, a ani ich nemusíš piť

Drinky pre športovcov boli skvelým marketingovým ťahom a dobré postavenie na trhu si držia dodnes. Športovci ich kupujú, korporácie zarábajú… a nikomu žily netrhá, že je to vlastne len cukor v krikľavo ružovom či modrom náleve. Jedno sa im ale musí nechať – fungujú.

Naozaj človeka vyburcujú k lepšej fyzickej aktivite. S nejakou tajnou prísadou či špeciálnou receptúrou to však nemá nič spoločné. Ide len o cukor. Po prvé, náš mozog ho eviduje ako odmenu za dobre odvedenú prácu, po druhé, je pre nás rýchlym zdrojom energie. Úplne rovnaký efekt ako pitie takejto srandy by malo aj to, keby ste si ňou len prepláchli ústa. Piť ho vlastne vôbec netreba.

© Profimedia

Ak hľadáte vhodný ekvivalent, ktorý si po (prípadne pred) tréningu dopriať, vyskúšajte smoothie či banán. Nepochybne to bude mať na vaše telo priaznivejší vplyv ako tekutina taká farebná a umelá, že ju možno v prípade núdze použiť ako dopravný kužeľ.

5. Ľudia, ktorí nepremýšľajú nad budúcnosťou, sú šťastnejší

Na svete naozaj existujú ľudia, ktorí sa budúcnosťou absolútne nezapodievajú. Nie preto, že by im bola ukradnutá… skôr preto, že im v tom bráni vlastný jazyk. Niektoré jazyky totiž budúci čas vôbec nemajú.

V roku 2011 sa uskutočnil výskum, ktorý skúmal vplyv takýchto jazykov na celkový život ľudí, ktorí ním hovoria. Vysvitlo, že ľudia, hovoriaci jazykmi bez budúceho času, šetria viac peňazí, odchádzajú do dôchodku spokojní, menej fajčia, praktizujú bezpečný pohlavný styk a nemajú dokonca ani problémy s obezitou.

© Profimedia

6. Hladovka dokáže „zresetovať“ tvoje telesné nastavenia

Každý študák pozná tie noci, počas ktorých sa dialo všeličo, no so spánkom to nemalo nič spoločné. Do štvrtej ráno v klube, potom hodina cesty domov namiesto desiatich minút a do postele od únavy padáš až nadránom. Toto sa stane jednu noc, dve, tri, ktoré po čase prepadajú do týždňov.

A potom začne škola, prednášky ti nasekali už na siedmu ráno a ty netušíš, ako svojmu telu vysvetlíš, že odteraz bude fungovať zase celkom opačne. Našťastie, existuje vedcami overený recept na to, ako svoju telesnú schránku a všetky jej potreby vrátiť naspäť na továrenské nastavenia. Hladovka.

© Profimedia

16 hodín bez jedla znie dosť drasticky, ale nie je to taká dráma, ako sa zdá. A za tie desiatky ušetrených nocí, počas ktorých by si oka nezažmúril, to jednoznačne stojí. Po šestnástich hodinách bez jedla stráca naše telo nad sebou kontrolu a zabúda, na čo bolo nastavené. Jediné, po čom prahne, je jedlo. Moment, keď ho nakŕmiš, bude považovať za „ráno“.

7. Spánok pomáha „vstrebať“ informácie

Učiť sa desať minút pred skúškou je ako hasiť lesný požiar pohárom vody. Akože snaha sa cení, ale veľa vody tým asi nenamútiš. Okrem toho, že nie je fyzicky možné zapamätať si obsah skrípt hrubých ako ypsilon za taký krátky čas, je ešte aj vedecky dokázané, že po štúdiu je nutný spánok.

Počas spánku sa nám informácie v hlave lepšie uložia. Aj to, o čom si si ešte večer myslel, že absolútne nevieš, ti bude po výdatnej sieste jasné. Prečo sa to deje možno vysvetliť na príklade s počítačom. Keď máš otvorených dvesto súborov, aplikácií a hier (a máš šunku starú ako Matuzalem, nie novinku za tri tisícky), tak každá z nich seká a žiadna nefunguje správne.

© Profimedia

Ale v momente, ako to pozatváraš a necháš bežať len jednu, voilá, ide bez problémov. Počas dňa má toho mozog na starosti strašne veľa a informácie o učive sú skutočne len kvapkou v mori. Počas noci oddychuje, a teda má šancu konečne ich poriadne vstrebať.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť